Úvod Editoriál Čo drží náš svet pokope?

Čo drží náš svet pokope?

431
0
šéfredaktor časopisu
Šéfredaktor časopisu Naša Žilinská diecéza

Fučíkova kniha spred sto rokov o krajine, kde zajtra znamená včera, hovorí o dynamickom rozvoji Sovietskeho zväzu na začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Je v nej viac agitácie pre socializmus ako popisu reality, ale tá dynamika ho fascinovala. Rozvíjali sa všetky sektory spoločnosti: priemysel, zdravotníctvo, školstvo, energetika…

     Aj my sme fascinovaní súčasným technickým a technologickým rozvojom: mobily, tablety, 5G sieť, elektromobily, solárna energia… Ak motorom rozvoja Sovietskeho zväzu bol marxizmus-leninizmus, čo je ním v súčasnosti v našich podmienkach? Čo drží pokope náš svet? Veda? Technické zariadenia? Poľnohospodárska produkcia? Zdravotnícka starostlivosť? Vymožiteľnosť práva? Dobré vzťahy? Nádej v ešte lepšiu budúcnosť? Niektorí konštatujú, že dnes sa máme lepšie, než sa budeme mať zajtra… Lebo náš svet je nesmierne krehký. Systémy, v ktorých žijeme, sú veľmi krehké. Spoločenské aj cirkevné. V tých systémoch je veľa premenných – ľudí aj zákonov, písaných aj nepísaných, ktoré vstupujú do hry. Ich množstvo zneisťuje.

     Aby tieto systémy fungovali, musíme sa opierať o autority, resp. inštitúcie, lebo zatiaľ tak funguje náš svet. Ale ak sa dlhodobo pracuje na spochybňovaní inštitúcií aj autorít, ak sa vedecké postuláty neoverujú, resp. neoverené sa prezentujú ako jediný správny fakt a neskôr sa ukáže, že boli len jedným z množstva polkrokov na dlhej ceste… Medzizastávky nemôžeme absolutizovať ako konečnú.

Počas týchto pár desiatok mesiacov sme sa naučili aj my skôr hrbiť pod (svetskými) autoritami a neraz azda aj politicky kalkulovať, než pevne stáť pri ľuďoch a evanjeliu. Je to pre nás upokorením a možno až zahanbením, kto vie, ako to raz zhodnotia dejiny. So všetkým rešpektom ku krehkosti vlastnej aj tých, ku ktorým sme poslaní, mali by sme opäť uvažovať o budúcnosti. Okolo nás je popraskaný či až rozbitý krehký svet. Odhodláme sa ho zlepovať? Alebo chceme vymyslieť iný?

     Nebude to z večera do rána – pohádžeme všetky črepy do ohňa a vypálime nový? Len v tej peci dejín sa roztaví úplne všetko… a nevieme, aký bude. Len máme nádej, že bude aspoň o trošku lepší…

„Bože, ty si pán žatvy a strážca vinice, ty spravodlivo rozdeľuješ úlohy i odmeny; daj, nech tak nesieme bremeno dňa, aby sme nikdy nereptali proti tvojej vôli. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.“

- - Inzercia - -
Dve percentá z dane pre časopis

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu