Úvod Zo života diecézy Doteraz neobjavená krypta pod žilinskou katedrálou

Doteraz neobjavená krypta pod žilinskou katedrálou

500
0
Krypta pod žilinskou katedrálou

Pri rekonštrukcii Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline našli dva tímy odborníkov doteraz neobjavenú kryptu s kostrovými pozostatkami – pravdepodobne z 13. alebo 14. storočia. Diecéza ju bude chcieť v budúcnosti prezentovať aj verejnosti. Na tlačovej konferencii o tom informoval Peter Dubec zo Žilinskej diecézy. 

Čo sa vlastne našlo?

Našla sa miestnosť cca 7 x 5 metrov, v ktorej sa nachádza veľké množstvo kostí. Viac približuje Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline: „O náleze je dôležité povedať, že sú to ostatky Žilinčanov, ktorí toto mesto tvorili, ktorí ho stavali a ktorí v ňom žili. Sú to ľudia, ktorí nás predchádzali. Zatiaľ nálezy sú nejakým spôsobom datované, ale sú uložené v neprimárnej polohe.“ Vedúca archeologického výskumu Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline doplnila, že pri tohtoročnom výskume sa podarilo objaviť v stene muriva hlinenú časť, v ktorej sa nachádzali drobné úlomky kostí. „Keďže sme nevedeli, o čo ide, museli sme ju otvoriť. A narazili sme na dutinu, vyplnenú veľkým množstvom kostí. Neskôr sa objavila klenba vetráka a malý priezor. Nebolo možné vidieť dovnútra, čo sa v tomto priestore nachádza. Na statíve sme spustili dnu fotoaparát a naslepo sme fotili. Tak vznikla prvá fotografia z vnútra krypty, ktorú sme si pozreli a s úžasom sme zistili, čo sa objavilo,“ podotkla Slaná. A pokračovala: „Bola tam miestnosť plná ľudských kostrových pozostatkov, hlina, videli sme fragmenty látky. Neskôr sme priestor vyčistili, vyseparovali časť ľudských kostí a nálezov. Objavili sme napríklad striebornú mincu Leopolda I. z roku 1704, ktorá sa nachádzala priamo v murive.“

Príkostolný cintorín

„Iba predpokladáme, akým spôsobom sa kosti dostali do krypty,“ približoval Majtan a vysvetlil aj historicko-priestorové súvislosti: „Na začiatku 20. storočia dochádza k úprave celého tohto priestoru, kedy vznikajú Farské schody, ktoré cez dnešnú Národnú ulicu pokračujú k železničnej stanici. Spolu s tým vzniká priestor balustrády. Predchodkyne balustrády, na ktorej dnes stojíme. Pôvodný terén bol úplne inde, oproti dlažbe, na ktorej stojíme dnes. Bolo potrebné znížiť úroveň v okolí kostola. Okolo kostolov sa vždy nachádzali príkostolné cintoríny. Miesto spoločného odpočinku sa vždy spájalo so svätyňami. Ak prvá etapa tohto kostola je datovaná do 13. storočia, tak od 13. storočia až do reforiem Jozefa II. sa v tomto priestore pochovávalo. Potom v 18. storočí vzniká cintorín Na Šefranici, kde sú nové hroby. Dovtedy pochovávali Žilinčanov do veľkej miery pri kostole. To znamená, že ak na začiatku 20. storočia došlo k planírovaniu tohto terénu, tak museli planírovať veľké množstvo hrobov, ktoré sa tu hromadili stáročia. Pravdepodobne rovnakým spôsobom ako my objavili aj naši predkovia vetrák do krypty. A keďže je veľká, využili ju ako kostnicu, ktorá v tej dobe už neexistovala. Kostnica bola súčasťou hradbového múru v okolí kostola a ten vymedzoval priestor kostola a cintorína od priestoru mesta.“

Krypty v žilinskej katedrále

Alexander Lombardini v dejepisnom diele z roku 1873 Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny uvádza: „Pod kostolom je šesť krýpt – vo svätyni (presbytériu) zemepanská a Permayovská, v lodi kostola Mikundovská, Skalkovská a Koššelovská. Pod chórom je najväčšia – mestská. Do krýpt bol pohodlný vchod.“ Doteraz sme však žiadnu z týchto krýpt neobjavili – zrejme aj preto, lebo rekonštrukcia chrámu v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia významne ovplyvnila celý kostol – aj priestory pod podlahou. Kúsok poznania do problematiky krýpt priniesol archeologický výskum v r. 2000-2001 pod vedením Mgr. Jozefa Moravčíka. Pri ňom objavili na južnej stene základov presbytéria (strana od Mestského divadla) pozostatky krypty, ktorá pravdepodobne vznikla s postavením staršej pravouhlej svätyne v 13. storočí (pod základmi dnešného gotického kostola zo 14. storočia). Prípadne už existovala pred vznikom tejto staršej pravouhlej svätyne. Krypta mala predpokladanú dĺžku 330 cm, pod základmi kostola bola predelená murivom. Jej severná časť bola umiestnená pod vnútorným priestorom súčasného kostola. Teda dnešný kostol stojí aj na klenbe tejto krypty.

Význam nového nálezu

„Významnosť nálezu spočíva v tom, že nájdená krypta je relatívne nízko. Svedčí to hlavne o tom, že krypta je stará. Dnes určite vieme povedať, že krypta by mala patriť k stavebnej etape trojloďovej gotickej baziliky zo 14. storočia. Ale vôbec nie je vylúčené, že krypta sa spája ešte s kostolom z prvej stavebnej fázy z 13. storočia. To všetko sa dozvieme až pri ďalších fázach obnovy a pri pokračovaní pamiatkových výskumov,“ povedal Vladimír Majtan. 

Majtan pripomenul, že okolo kostolov sa vždy nachádzali cintoríny. „Ak je prvá etapa kostola datovaná do 13. storočia, tak odvtedy až do reforiem Jozefa II. sa v tomto priestore pochovávalo. V 18. storočí vznikol cintorín Na Šefranici. Dovtedy pochovávali Žilinčanov do veľkej miery pri kostole. To znamená, že ak na začiatku 20. storočia došlo k planírovaniu terénu, museli planírovať veľké množstvo hrobov, ktoré sa tu hromadili stáročia. A keďže krypta je veľká, pravdepodobne ju využili ako kostnicu, ktorá v tej dobe už neexistovala,“ vysvetlil.

Ako využiť priestory v budúcnosti?

„Skutočne nevieme, koľko generácií ľudí zo Žiliny a okolia je tu pochovaných. Pred nami stojí odpoveď na to, ako kryptu ďalej využiť. Chceli by sme pozostatky vyňať a uložiť ich na dôstojné miesto, čo riešime aj v spolupráci s mestom Žilina. Kryptu by sme v budúcnosti veľmi radi prezentovali verejnosti,“ doplnil zástupca Žilinskej diecézy Peter Dubec.

Primátor Žiliny Peter Fiabáne podotkol, že nález krypty je spojený so zvýšením atraktivity žilinskej katedrály. „Želám diecéze, aby sa stal súčasťou histórie mesta Žiliny. Pre mesto je dôležité vysporiadať sa s  praktickou stránkou. Pretože po archeologickom prieskume bude treba s  pozostatkami dôstojne a s úctou naložiť. Začíname hľadať vhodný priestor na ich uloženie,“ dodal Fiabáne.

Na objavoch v krypte pod katedrálou sa okrem iného podieľajú aj členovia Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiliny. Kryptu s kostrovými pozostatkami našli v rámci prvej etapy komplexnej rekonštrukcie Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline. Rekonštrukcia zahŕňa tri etapy – obnovu exteriéru (2020 – 2021), obnovu interiéru (2022 – 2024) a obnovu hnuteľných kultúrnych pamiatok v interiéri (2025). Prvá etapa bude stáť okolo 1,25 milióna eur. Ministerstvo kultúry SR podporilo rekonštrukciu katedrály sumou 801.000 eur.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu