A je to tu – Sme rodina!

TEXT Janka a Richard Ondrišíkovci, FOTO Matej Žiak

A je to tu! Bábätku začne byť vo svojom dočasnom príbytku tesno a začne sa pýtať na svet. Pri prvom dieťati prichádza obdobie nepoznaných výziev, udalostí, ktoré môžu budúcich rodičov často prekvapiť…

Je dôležité pripraviť sa na tento okamih dopredu. V dnešnej dobe je na výber veľké množstvo možností, ako mať čo „najvysnívanejší“ pôrod – od kurzov predpôrodnej prípravy, cvičení pre tehotné mamičky, cez výber pôrodnice, lekára, až po zabezpečenie výbavičky pre bábätko. Na tomto mieste nemáme v úmysle všetky tieto oblasti do podrobností rozoberať, pretože existuje množstvo odborných, či menej odborných periodík, ktoré sa tomu venujú. Povieme si skôr o pôrode a prvých mesiacoch dieťatka.

Deň D

Je dôležité sa v rozumnej miere na pôrod pripraviť. Nie každá mamička má toľko času a priestoru sa venovať každému detailu svojho pôrodu. Naopak mamičky, ktoré majú veľa voľného času, môžu riešiť aj tie najmenšie detaily príchodu svojho bábätka na svet. V týchto veciach si treba vedieť zachovať zdravý rozum. V dnešnej dobe si môžeme vybrať nemocnicu, v ktorej chceme priviesť dieťatko na svet, zabezpečiť si dokonca aj lekára, ktorému tento okamih zveríme do rúk. Musíme sa aj s manželom dohodnúť, či bude budúci otecko pri pôrode. Pre väčšinu žien je prítomnosť manžela pri pôrode dôležitá a majú potrebu vnímať jeho podporu. Naopak niektoré ženy to odmietajú. Záleží na páre, ako sa dohodnú. Ak sa muž necíti byť „dostatočne silný“ na to, aby bol pri pôrode manželky jej oporou, musíme to ako ženy akceptovať.

Pre nás osobne bolo dôležité, že sme okamih prežili spoločne. Je to jeden z najsilnejších momentov nášho manželstva a rodičovstva. Ako žena som vnímala prítomnosť manžela pri pôrode pozitívne, pretože mohol komunikovať s personálom a snažil sa zabezpečiť mi maximálnu možnú pohodu. Spoločne sme sa prechádzali, pomáhal mi pri sprchovaní a ja som sa mohla sústrediť na samotných pôrod. Ako muž sa cítil byť niekedy bezmocný, musel „len“ stáť pri mojej hlave, nezavadzať a poslúchať pokyny nemocničného personálu, ktorý bol v prvom rade zodpovedný za pôrod. Mne stačilo, že je pri mne, drží ma za ruku a povzbudzuje ma.

Pri ďalších pôrodoch sme už „vedeli, do čoho ideme“, boli sme omnoho viac zohratí, vedeli sme, kedy je nevyhnutné sa do pôrodnice vybrať, aj keď pri posledných dvoch sme prišli na hrane a dievčatá sa narodili do hodinky od odstavenia auta na parkovisku…

Výber mena pre bábätko je ďalšia oblasť, ktorá môže dať manželom „zabrať“. Musíme nájsť vzájomnú zhodu, pretože každý môže mať inú predstavu. Náš príklad to len potvrdzuje. Obaja sme sa zhodli, že naša prípadná dcéra sa bude volať Adelka a chlapček Matej. Manželka však v predpôrodných bolestiach vyslovila svoju túžbu, aby sa dievčatko volalo Tamarka. Muž v presvedčení, že to bude určite chlapec privolil… a naša prvorodená dcérka sa volá Tamarka.

S prvým výkrikom našej dcéry sme si mysleli, že to najťažšie máme za sebou, ale prítomný lekár nás rýchlo vrátil do reality svojou poznámkou: „A teraz máte všetko ešte len pred sebou“.

Prvý výkrik

S prvým výkrikom našej dcéry sme si mysleli, že to najťažšie máme za sebou, ale prítomný lekár nás rýchlo vrátil do reality svojou poznámkou: „A teraz máte všetko ešte len pred sebou“. Ako novopečený otecko som sa pustil do fotografovania, posielania sms, ale v prvom rade som zažíval neopísateľné pocity z príchodu našej prvorodenej na svet. Pre mňa ako manžela sú pôrody tak silným zážitkom, že aj s odstupom času viem opísať minútu po minúte ich priebeh. Manželka si mohla prvé chvíle s bábätkom vychutnávať už v pôrodnici. Ja som sa o to viac tešil, keď prídu domov, že budeme rodinka spoločne. Po príchode domov s maličkou dcérou som vôbec nevedel, čo s ňou mám robiť. Na ruky som sa ju bál zobrať, v noci som vstával každú hodinu a počúval, či vôbec dýcha. A tak namiesto toho, aby som bol na druhý deň manželke nápomocný, dal som si tabletku od bolesti hlavy a prespal takmer celý deň. Vtedy sme si uvedomili, aké je dôležité si v tejto oblasti deliť úlohy. Tu je nezastupiteľná úloha manžela, ktorý by mal v prvých týždňoch po pôrode prebrať značnú časť úloh v domácnosti. A zároveň treba vedieť (niekedy aj s pokorou) prijať aj pomoc rodičov, či inej najbližšej rodiny.

Každé dieťa je iné

Každé dieťa sa rodí s inou genetickou výbavou, preto aj hneď po narodení sa každé dieťa prejavuje inak. Niektoré deti zvyknú prespať celé dni a noci, budia sa len na nakŕmenie. Iné deti dajú svojim rodičom zabrať hneď od prvého dňa a naplnenie svojich existenčných potrieb dávajú najavo častým a hlasným krikom. Niektoré deti zaspia aj samy, keď ich položíme do postieľky, iné majú opačný režim dňa a noci aj niekoľko mesiacov. Z našim štyrmi dcérami sme si prešli asi všetkými možnými  variáciami vzájomného zlaďovania. Najstaršia sa veľmi rada nechávala hýčkať a uspať ju bolo pre nás hodinovým umením. Druhá dcéra bola naopak spokojné dieťatko, ktoré zaspalo tam, kde sme ju položili, cez deň vysmiate slniečko. Tretia bola zlatý priemer, občas zaspala aj sama a občas zaspala s nami. Najťažšie obdobie sme si zažili s najmladšou dcérou, keďže mala tráviace problémy a dalo sa to riešiť len nosením na rukách a uspávanie trvalo aj dlho do večerných hodín. Aj pri zdravých deťoch môže byť obdobie prvého roka fyzicky aj psychicky náročné pre oboch rodičov. Toto obdobie je však relatívne krátke a toto poznanie nám bolo nádejou, že po náročných týždňoch a mesiacoch príde vytúžené obdobie „normálneho fungovania“ rodiny. Nejeden deň sme si spoločne spievali:„Pár dní zvládnem“.

Je zaujímavé zistenie, že ak počas tehotenstva bola matka pokojná, bez zbytočných stresov, dieťa si nevyžaduje v prvom roku života toľko pozornosti ako dieťa, kde matka zažívala nepokoj, stres, napätie, prípadne iné ohrozenia.

Základné potreby dieťaťa

Dieťaťu je hneď po jeho narodení, resp. po príchode do domáceho prostredia potrebné „naordinovať“ pravidelný režim. Ten sa viaže na kŕmenie, hygienu, spánok, ale aj kontakt, ktorý by s  ním mali rodičia udržiavať. V tomto období je ideálne nastaviť „parametre“ denného režimu – rovnaký čas na kŕmenie (samozrejme, že nemáme na mysli, že dieťa bude jesť len vtedy, ako to my určíme, že musíme vychádzať z  jeho individuálnych potrieb), prebaľovanie, ale aj rituál kúpania a  následného uspávania dieťaťa (bez hojdania, ale s  potrebným kontaktom). Nesmieme zabúdať, že napriek tomu, že dieťa nerozpráva, treba sa rozprávať s  ním, prihovárať sa mu a  vnímať ho nie ako „niečo“, ale ako bytosť, ktorá vníma, cíti, rozumie. Ak dieťatku vytvoríme režim, fungovanie rodiny je oveľa jednoduchšie.

Medzi základné potreby človeka (a tým dieťatko je) okrem potreby jedla, pitia a  spánku, patrí potreba lásky a  bezpečia. A  túto si dieťa môže sýtiť len tak, že kedykoľvek zaplače, matka, otec k  nemu prídu (častejšie matka).To však neznamená, že dieťa budeme „rozmaznávať“, kočíkovať, hojdať… Stačí, aby dieťatko vedelo, že sme pri ňom, vždy, keď to potrebuje. Je zaujímavé zistenie, že ak počas tehotenstva bola matka pokojná, bez zbytočných stresov, dieťa si nevyžaduje v  prvom roku života toľko pozornosti ako dieťa, kde matka zažívala nepokoj, stres, napätie, prípadne iné ohrozenia.

Príchod bábätka na svet je nezabudnuteľný okamih, nastane obdobie vzájomného zlaďovania sa, pre niektorých rodičov môže byť toto obdobie aj skúškou vlastných fyzických i psychických limitov. Ale je to len obdobie a každé obdobie, či už nezabudnuteľné alebo náročné sa raz skončí a prídu nové výzvy.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *