Anketa s ocenenými pri príležitosti 10. výročia Žilinskej diecézy

TEXT ZDENO PUPÍK, MIROSLAV LEITNER, DUŠAN VÁCLAV, FOTO ŠTEFAN LAŠO, ARCHÍV

Žilinská diecéza oslávila desať rokov existencie. Pri tejto príležitosti udelil biskup Mons. Tomáš Galis spoločne s apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Giacomom Guidom Ottonellom v piatok 9. februára 2018 v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline 16 vyznamenaní za mimoriadne zásluhy, vynaložené pri vzniku a rozvoji diecézy.

Večer ocenení bol súčasťou slávnostného koncertu Žilinského miešaného zboru. Na druhý deň, v sobotu 10. februára, sa konala pri príležitosti jubilea diecézy slávnostná svätá omša vo Farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline na Vlčincoch.

 

Oslovili sme všetkých ocenených a položili sme im rovnakú otázku:

Aký je váš vzťah k Žilinskej diecéze a čo jej želáte do ďalších rokov?

STRIEBORNÝ KRÍŽ ŽILINSKEJ DIECÉZY
Vyznamenanie sa udeľovalo prvýkrát pri príležitosti 10. výročia zriadenia Žilinskej diecézy. Autorom grafického návrhu vyznamenania je Marek Sobola a finálnu podobu dostalo v Kremnickej mincovni, ktorá ho vyrazila z rýdzeho striebra. Vyznamenanie je zriadené v jedinej triede a všetci laureáti sú zapísaní v osobitnej matrike.

J. Ex. Alois Kothgasser, emeritný arcibiskup arcidiecézy Salzburg (Rakúsko)

„K diecéze mám vzťah od jej vzniku, keďže biskupa Tomáša poznám ešte z čias, keď bol pomocným biskupom v Banskej Bystrici. Po druhé je to prostredníctvom Ladislava Kučkovského, ktorý pastoračne pôsobí  u nás v Salzburskej arcidiecéze a tiež som bol viackrát pozvaný do Žiliny, takže vzťah trvá už dlhší čas a vždy ma zaujímalo, kam sa diecéza posunula. Musím povedať, že za desať rokov sa toho obdivuhodne veľa udialo a veľa životaschopného sa urobilo.

Želám si, aby náš vzťah a zdieľanie naďalej pokračovali na rôznych úrovniach, a to nielen v oblasti materiálnej, pretože aj oblasť duchovného a pastorálneho zdieľania je veľmi cenná a môžeme sa prostredníctvom nej veľa naučiť.“

J. Ex. Ludwig Schwarz, emeritný biskup diecézy Linz (Rakúsko)

„Vzťah k diecéze mám prostredníctvom biskupa Tomáša, ktorého poznám a tiež preto, že som salezián dona Bosca a tu sú saleziáni tiež prítomní.

Želám diecéze Božie požehnanie pre vaše poslanie a úlohu tu na peknom Slovensku. Ja sám som sa na Slovensku narodil a prežil som tu moje prvé roky, až kým sme museli Slovensko opustiť.“

Don Luciano Cappelli, kňaz diecézy Crema (Taliansko)

„Je to vzťah veľkého rešpektu. Spomínam si, ako som spoznal Tomáša v roku 1969 a v roku 1970 som prišiel prvý raz na Slovensko. Spomínam si na slávenie svätej omše, kde bol prítomný Tomáš s troma klerikmi. Spomínam si na to, čo všetko musela prežiť táto cirkev, ktorá sa zdala zredukovaná na nulu a keď ju teraz vidím – semináre, kňazov, tak viem, že to predchádzajúce martýrium, námaha, prenasledovanie priniesli ovocie. Pred cirkvou v Žiline stojím v pokore a úžase. Semeno tých kresťanov vtedy ponížených k mlčaniu, bezvýznamnosti môže ponúknuť žilinská cirkev dnešnému svetu.

Diecéze želám, aby vo svojom konaní silno zapojila laikov do budovania cirkvi, samozrejme, so svojím biskupom a kňazmi, ale aby to vychádzalo z nich – laikov. Aby sa venovala formovaniu týchto laikov, aby boli tvorcami života v cirkvi.“

Ivan Mahrík, horárny dekan – farár v Korni

„Pýtate sa, aký mám vzťah k Žilinskej diecéze? Mohol by som odpovedať dvoma slovami – veľmi dobrý. Som diecéznym kňazom od jej vzniku, patrím do rodiny diecézy. Teda je to naša aj moja diecéza. Je mladá, má veľký potenciál s Božou pomocou duchovne rásť. Keď si uvedomím, čo všetko od vzniku musela a musí prekonávať, musím ju mať rád.

A čo želám diecéze do ďalších rokov? Aby duchovne rástla vo všetkých čnostiach, aj keď ju tvoríme my všetci – Boží ľud s chybami, a nie sme dokonalí. Máme prostriedky, sviatosti, aby sme boli lepší. Prosím, aby ju Božie požehnanie, ochrana našej Nebeskej Matky a orodovanie patrónov sv. Cyrila a Metoda sprevádzalo každý deň v budúcich rokoch.“

Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne Ladce

„Je známe, že v mentalite súčasného sveta v mnohých ľudských vzťahoch často dominuje ľahostajnosť k spoločnému dobru. Ľudia v konzumnej multikultúre nežijú pre večnosť, ale iba pre súčasnosť a utápajú sa v tme neistoty. O to dôležitejšie je, že je tu naša Cirkev – široké spoločenstvo priateľov, známych i menej známych ľudí, v ktorom žijeme kresťanstvo. Každý z nás je úzko spätý s krajinou, regiónom. Žilinská diecéza je v našom regióne duchovným zázemím pre širokú rodinu veriacich, kde ľudia zo severozápadu Slovenska prežívajú svedectvo ich viery a spolupatričnosti. Aj pre mňa, tak ako pre tisíce veriacich, je naša diecéza miesto, ktoré pozýva zažívať spoločenstvo. Nie sú to vzťahy povrchné. Sú to vzťahy s ľuďmi a komunitami, ktoré žijú rovnaké, či podobné kresťanské hodnoty. Tieto vzťahy obohacujú a ponúkajú nádej a spasenie. Takto v diecéze vytvárame spoločenstvo spolupatričnosti, pomoci a ochoty niesť vzájomne bremená, zažívať milosrdenstvo, ktoré potrebujeme všetci. A želanie do ďalších rokov? Nech Pán žehná našu diecézu!“

Peter Birčák, riaditeľ Diecéznej charity Žilina

„Žilinská diecéza je mojím spoločenstvom, Kristovým Telom, ktorého som súčasťou. A želám nám všetkým, aby sme si boli vedomí tejto identity, aby sa viera žitá v diecéznom spoločenstve naplno prejavovala v skutkoch milosrdenstva, svedectve a hlásaní.“

Manželia Anna a Emil Kondelovci, hlavní animátori a lektori kurzov prípravy na manželstvo v Žiline

„Pojem Žilinská diecéza sa nám spája s množstvom ľudí, ktorých sme za uplynulých desať rokov spoznali. Je to otec biskup, ktorý vie oceniť desiatky manželov pomáhajúcich s kurzami pre snúbencov. Je to otec Roman, ktorý neúnavne rozvíja možnosti podpory rodín diecézy. Sú to desiatky obetavých kňazov, s ktorými sme mali príležitosť zoznámiť sa pri aktivitách pre rodiny. Sú to kňazi, ktorí boli a sú v našej mladučkej farnosti na Hájiku. Sú to rodiny – vzácni priatelia z celej diecézy, ktorí vedia pomôcť vždy, keď treba. Sú to snúbenci, ktorých stretáme na kurzoch. Mladé rodiny, ktoré hľadajú svoju cestu. Rodinkovo. Cirkevné školy, kam chodili naše deti. Časopis Naša Žilinská diecéza, za ktorým sú úžasní multifunkční redaktori. Vďaka všetkým sa nám stala naša diecéza veľkou rodinou a domovom.

Do ďalších rokov jej želáme, aby mala stále viac šťastných a statočných rodín, ktorých deti budú Bohu na slávu. Aby prichádzali ďalší dobrí kňazi, ktorí nám ostatným budú pomáhať poznávať lásku nášho Nebeského Otca. Aby sme všetci ľudia našej diecézy mali radosť zo spolupatričnosti, ktorá nám pomáha skladať mozaiku cirkvi tu na severozápade Slovenska.“

Miriam Janegová, riaditeľka Diecézneho školského úradu v Žiline

„Diecézu vnímam ako rodinu, ktorá sa nezrodila z tela a krvi, ale z Ducha. Hoci si rodinu nevyberáme (ako občas povedia niektorí tínedžeri), predsa ju milujeme, chránime a rozvíjame. Každý jej člen, jemu zvereným spôsobom, či už je to otec alebo najmladšie dieťa.

Želám našej diecéze i otcovi biskupovi, aby sme spoločne, ako jedna rodina, vnímali potreby každého jej člena, aby sme sa navzájom počúvali a hľadali odpovede na výzvy súčasnej doby. Aby sa tak naša diecéza stala spoločenstvom spoločenstiev, ako nás k tomu povzbudzujú cirkevné dokumenty. A tým najbližším, z „prvého kolena“, katolíckym školám, želám, aby sa stávali ohniskami múdrosti, evanjeliovej radosti, odvahy a lásky, ktorá pramení zo stretnutia so živým Kristom či už v modlitbe alebo v jeho bratoch a sestrách.“

Juliana Burschiková, pedagogička na dôchodku

„Vznik Žilinskej diecézy v roku 2008 som prijala s radosťou a vďačnosťou Božej Prozreteľnosti za veľký dar veriacim tohto regiónu. Pozorne sledujem rozvoj duchovného života našej diecézy a snažím sa v rámci svojich možností zúčastňovať sa na jej aktivitách. Pri preberaní ocenenia som myslela na mnohých vzácnych ľudí, ktorým by patrila vďaka za ich obetavú prácu v cirkevných spoločenstvách. Spomínam si napríklad na Lýdiu Hrtúsovú, Jána Ničíka, Františka Babiara, Ľubomíra V. Prikryla, Margitu Prikrylovú, Melániu Masarykovú a ďalších. Niektorí z nich už nie sú medzi nami.

Do budúcnosti prosím pre našu diecézu o stálu pomoc a ochranu Najsvätejšej Trojice, Matky Božej Panny Márie a patrónov diecézy sv. Cyrila a Metoda. Nech spoločenstvo veriacich nadväzuje na historické tradície Cirkvi a do budúcnosti s nádejou kráča po ceste spásy, ktorú nám ako kompas ukazuje náš Pán Ježiš Kristus – Svetlo sveta.“

VYZNAMENANIE PRO ECCLESIA ET PONTIFICE

Pápežské záslužné vyznamenanie Pro Ecclesia et Pontifice (Pre Cirkev a pápeža) založil pápež Lev XIII. 17. júla 1888 pri príležitosti 50. výročia svojej kňazskej vysviacky. Ocenenie je známe tiež pod názvom „Dekorácia cti“.  Svätý Otec v súčasnosti udeľuje toto vyznamenanie laikom a kňazom za význačnú službu Cirkvi a jej hlave. S výnimkou pápežských rádov ide o najvyššie vyznamenanie, ktoré pápež môže laikom udeliť. Pri príležitosti 10. výročia zriadenia Žilinskej diecézy Jeho Svätosť pápež František vyznamenanie udeľuje týmto ľuďom:

Viera Belková, lekárka v Turzovke

„K Žilinskej diecéze mám dobrý vzťah, ako každý jej člen – kresťan aj ja sa snažím byť užitočná v každej oblasti, či pracovnej, ľudskej, kresťanskej, aj napriek mnohým ťažkostiam, ktoré prináša život.

Našej mladej diecéze želám veľa Božieho požehnania, ochranu Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda…“

Ladislav Štefanec, člen Správnej rady Svetového apoštolátu Fatimy na Slovensku

„Poviem úprimne, že pre mňa je Žilinská diecéza ako jedna moja veľká rodina. Svetový apoštolát Fatimy (SAF) má takmer v každej farnosti a obci svojich spolupracovníkov, ktorí patria medzi aktívnych členov farského spoločenstva. Na tomto mieste im chcem vyjadriť vďaku za pomoc v apoštoláte – a v skutočnosti im patrí ocenenie, ktoré som prebral. Pri mojich kontaktoch s nimi sa dozvedám i o rôznych aktivitách vo farnostiach, takže sa mi pred očami premieta tak trochu aj obraz o živote diecézy. Zdieľam s nimi ich ťažkosti, radosti i túžby. Teší ma, že sa dejú aj veci nové – a to je známka života.

Do ďalších rokov želám a vyprosujem, aby náš najvyšší Pastier, otec biskup Tomáš Galis a jeho spolupracovníci mohli vidieť výborné ovocie aj na tých konároch „stromu Cirkvi“, ktoré sa volajú Žilinská diecéza.“

Mons. Ondrej Sandanus, na odpočinku v Kysuckom Novom Meste

„Predtým som patril do Nitrianskej diecézy a keď sa to zmenilo, patrím do Žilinskej diecézy. Som veľmi spokojný. Dobre vychádzam so svojimi spolubratmi, aj s pánom biskupom. Dá sa tu pracovať, ako aj v iných diecézach. Máme aj bližšie k pánu biskupovi do Žiliny ako do Nitry. Nemôžem sa sťažovať na nič, že by som mal nejaké výhrady, môžem spokojne pracovať.“

Kanonik Anton Noga, na odpočinku v Žiline

„Rozhodnutie zriadiť Žilinskú diecézu som prijal – ako bolo rozhodnuté, tak je. Bolo pre mňa potešením, že diecéznym biskupom tu bude Tomáš Galis, lebo som s ním strávil niekoľko rokov v seminári a poznali sme aj predtým, než sa tu stal biskupom. Na biskupovi sa mi páči, že pristupuje ku kňazom skoro ako k seberovným. Želám mu veľa Božích milostí a darov Ducha Svätého, aby našu diecézu viedol tak, aby to bolo na Božiu slávu a spásu nás všetkých.“

TITUL „KAPLÁN JEHO SVÄTOSTI”
Na návrh žilinského biskupa Tomáša Galisa pápež František za dlhoročnú a príkladnú kňazskú službu udelil titul „Kaplán Jeho Svätosti” (Monsignor) týmto kňazom:

 

Vladimír Medzihorský, na odpočinku vo Vrícku

„Keď ma pán biskup menoval – dozvedel som sa to 13. decembra – hovoril som mu, že to mal dať inému, lebo Duch Svätý bol asi unavený, že si sadol aj na mňa. Nemám žiadne veľké zásluhy, žiaden kostol som nepostavil, ani faru, ani som nič neopravil. Teší ma aspoň to, že sa môžem pomodliť a môžem pre sestry svätú omšu odslúžiť. Vždy som chcel, aby som nemal titul ani pred menom, ani za menom. Vždy som chcel byť kaplánom – a to sa mi darilo – aj v Piešťanoch, aj v seminári, aj v Žiline a teraz som kaplánom Jeho Svätosti. Bol som z toho veľmi prekvapený…“

Michal Janech, honorárny dekan na odpočinku

„Žilinská diecéza sú pre mňa osobitne moji bývalí farníci z Diviny a Visolajov, z ktorých by si viacerí zaslúžili diecézne ocenenie. Ak som ho dostal ja, tak je to aj ich veľká zásluha a venujem im ho. Keď sa stavalo diecézne centrum, jeden z divinských dôchodcov, ktorí nezištne a obetavo pomáhali pri prácach vo farnosti, sa domáhal, ako a kedy by mohol ísť pomáhať pri jeho výstavbe. Bol sklamaný, keď mu na mieste povedali, že všetko robia odborníci a jeho pomoc nie je potrebná. Som presvedčený, že aj takíto veriaci sú pokladom diecézy a ak tu budú i v budúcnosti, aj jej nádejou.“

Milan Gabriš, na odpočinku v Čadci

„Vôbec som neočakával a ani netúžil po ocenení za službu Žilinskej diecéze. Určite by sa našli aj iní kňazi, ktorí si toto ocenenie zaslúžia. O to viac si vážim, že sa to dostalo mne. Moja úprimná vďaka patrí Cirkvi, otcovi biskupovi a všetkým tým, ktorí majú podiel na tom, že som dostal toto ocenenie. Potešilo ma – aj povzbudilo do ďalšej služby Žilinskej diecéze.“

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *