Holá pravda

Legenda hovorí, že sa jedného dňa stretla lož s pravdou. „Dobrý deň,“ povedala lož.
„Dobrý deň,“ odpovedala pravda. „Nádherný deň,“ povedala lož. Pravda sa rozhliadla, aby sa presvedčila, či je to tak. Bolo. „Nádherný deň,“ povedala teda pravda. „Ešte krajšie je to jazero,“ povedala lož. Pravda sa znovu rozhliadla, či je to tak a súhlasila. Lož bežala k vode a povedala: „Tá voda je ešte úžasnejšia. Zaplávajme si.“ Pravda sa dotkla vody svojimi prstami a voda bola naozaj skvelá. Dôverovala lži. Obidve sa vyzliekli a pokojne plávali. Po chvíli vyšla lož z vody, obliekla si šaty pravdy a odišla. Pravda nebola schopná obliecť si šaty lži, začala kráčať bez oblečenia a všetci sa jej desili, keď ju uvideli. A tak sa stalo, že dnes ľudia radšej prijmú lož oblečenú za pravdu, ako holú pravdu (Jean-Léon Gérôme, 1896).

Ako sú nastavené hodnoty v dnešnej spoločnosti? V čom sú oblečené či zahalené? Ako je to v našej diecéze, farnosti, obci, škole, rodine?
Český psychiater a kňaz Max Kašparů tvrdí, že dnešná spoločnosť má zle nastavené hodnoty. Niektorí mladí ľudia a deti sú duševne zdraví, ale morálne a eticky pokrivení. Napríklad problémové deti s poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou sú zaradené do diagnózy ADHD. On však neverí na túto diagnózu; podľa neho je to nálepka na deti, ktoré nemajú prirodzené základy správania sa a rozlišovania medzi dobrom a zlom. Deti za to poväčšine nemôžu, ale narušená spoločnosť. Rodina má vychovávať a škola má učiť. Kedysi bol trend vychovať slušné dieťa. Dnes sa stáva trendom vychovať úspešné dieťa.

Udržujme interiér človeka čistý, aby sme sa nehanbili prijímať a žiť holú pravdu.

V súčasnosti spoločnosť (vedome aj nevedome) búra rozličné tabu, vytratil sa pocit hanby, cudnosti. Dnes je takmer všetko dovolené. Čo deťom veľmi škodí, je sklon k agresivite. Na mobiloch či sociálnych sieťach hrajú bojové hry, televízie okrem pekných programov propagujú miestami až brutálne násilie. Kedysi nás rozprávky učili skutočným hodnotám, dnes agresivite a boju za „svoje práva“, nie za spoločné dobro.
Často obdivujeme retro. Nebojme sa vrátiť k tomu, že výchova detí bude privilégiom rodičov. Udržujme interiér človeka čistý, aby sme sa nehanbili prijímať a žiť holú pravdu.

TEXT: PETER HOLBIČKA

Komentáre

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *