Úvod Zo života diecézy Výstava Márie Krajčovej

Výstava Márie Krajčovej

334
0

„Hľa, Baránok…“

Zrodenie kríža

Kresťania, kráčajúc po ceste viery, vyjadrujú prítomnosť Boha vo svojom živote najmä slovami a skutkami, no sú aj takí čo s ním komunikujú prostredníctvom talentov, ktorými boli obdarení. K nim patrí aj žilinská výtvarníčka, umelecká drotárka Ing. arch. Mária Krajčová. S jej tvorbou sa môže verejnosť zoznámiť na autorskej výstave v Považskom múzeu v Žiline.

Mária Krajčová je jednou z najvýraznejších osobností patriacich do komunity súčasných umeleckých drotárov na Slovensku i v Čechách. Ide o všestranne tvorivú osobnosť, ktorá sa od mladosti venovala kresbe, maľbe, drevorezbe, experimentovala s textilnými technikami. Kovové vlákno ju zaujalo začiatkom 90. rokov. Od roku 1996 sa pre ňu stalo dominantným výtvarným médiom a drotárstvo tvorivým programom aj inšpiračným zdrojom. Na pôvodné ľudové remeslo nadväzuje materiálom i spôsobom práce, posúva ho však do novej, výtvarnej roviny. Ako jedna z mála žien dokáže pracovať aj s hrubými a tvrdými pozinkovanými drôtmi. Tie dodávajú jej dielam autenticitu, uveriteľnosť a výrazovú silu. Často ich kombinuje s kameňmi, plechom, drevom, papierom i rôznymi prírodninami a zaujímavo recykluje kovový šrot (pružinové posteľné rošty, plechovky, drôtené poistky zátok zo sektu a pod.).

Kreativita a fantázia

Tvorba Márie Krajčovej svedčí o jej mimoriadnej kreativite a bohatej fantázii. Osciluje od úžitkovo-dekoratívnych polôh až po voľné výtvarné práce. Autorka zhotovuje milé drobnosti, no nebojí sa ani výziev v podobe rozmernejších monumentálnych diel. Tvorí objekty, reliéfy, plastiky, obrazy i šperky. Má jedinečný nezameniteľný umelecký rukopis. Vystihuje ho vyspelá kresba v čistých líniách, úderná skratka, svojská štylizácia, majstrovský zmysel pre detail a neobyčajná hravosť. Pre Máriu Krajčovú sú charakteristické viacvrstevné mnohovýznamové objekty a reliéfy zložené z mozaiky samostatných symbolov a motívov na princípe obrazu v obraze. Ich dešifrovanie záleží od uhla pohľadu, postrehu a obrazotvornosti diváka. Pracuje na základe vopred pripravených nákresov, čo jej umožňuje dômyselne narábať s technickými konštrukčnými komponentmi a mnohé diela modelovať z jedného kusu drôtu. Citlivo uplatňuje tradičné i vlastné autorské výplety a dekór. Dôvtipne pracuje s rôznymi reliéfnymi štruktúrami ktoré niekde navzájom splývajú a inde majú v tektonike diela kontrastné postavenie. Jej umelecká výpoveď je priamočiara, úprimná, detsky čistá a prestúpená pozitívnou energiou. Spracováva prírodné, rozprávkové, fantazijné motívy, momenty z bežného života, inšpiruje ju architektúra, s láskavým humorom karikuje ľudské slabosti, charakterové črty i fyzické zvláštnosti (kolekcia drôtom dotváraných kameňov). Najbližšie sú jej však sakrálne témy. Ako veriaci človek svojím životom a dielom odkazuje na Božie princípy a šíri radostné posolstvo evanjelia.

Štvrťstoročie tvorivého úsilia

Aktuálna výstava jej prác „Hľa, Baránok…“, je venovaná Božiemu plánu spasenia človeka. Jej názov je parafrázou zvolania, ktorým Ján Krstiteľ predstavil svetu Ježiša ako Mesiáša po tom, čo ho zazrel prichádzať k rieke Jordán. Drôtené diela tu rozprávajú prastarý biblický príbeh zrodenia nádeje, bezbrehej obety, brutálneho utrpenia, zúfalstva smrti i zázraku zmŕtvychvstania. Tematicky sa viažu k najvýznamnejším kresťanským sviatkom – Vianociam a Veľkej noci. Symbolickým jazykom nastoľujú otázky samotnej duchovnej podstaty človeka a veriacim i ľudom bez vyznania ponúkajú zamyslenie nad významom dobra a zla, pýchy aj pokory, otroctva i slobody, bolesti, odpustenia a lásky pre vnútornú obrodu jednotlivcov i záchranu ľudstva. Výstava je zároveň pripomienkou autorkinho štvrťstoročného tvorivého úsilia, preto vážne kontemplatívne diela odľahčujú tradičné vianočné a veľkonočné dekorácie známe z ľudového zvykoslovia, reinterpretované s vtipom a štipkou recesie súčasným výtvarným jazykom. Pozoruhodné sú najmä jej unikátne, drôtom zdobené kraslice a neobyčajné betlehemy. Jeden z nich, umiestnený do škrupinky lieskového orecha o priemere 13 mm, bol v roku 2021 zapísaný do Knihy slovenských rekordov ako najmenší. Súbor exponátov dopĺňajú aj práce zdanlivo stojace mimo tému, no dokumentujúce dôležité míľniky na jej umeleckej ceste.

Výstavy doma i v zahraničí

Ing. arch. Mária Krajčová sa narodila v Považskej Bystrici, vyrastala v Púchove a od roku 1990 žije v Žiline. Absolvovala Fakultu architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, v súčasnosti pracuje ako štátna zamestnankyňa v odbore územného plánovania. Je členkou Spolku architektov Slovenska a Spolku sv. Vojtecha. V oblasti umeleckého spracovania drôtu je samouk. Svoju tvorbu verejne prezentuje od roku 1998 doma i v zahraničí (Česko, Poľsko, Maďarsko, Belgicko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Nemecko) na kolektívnych aj autorských výstavách. Výtvarnému umeniu sa venuje aj jej manžel Peter, hoci pracuje s iným materiálom (farby, drevo, yton). V roku 2017 svoje diela spoločne predstavili  Diecéznom centre v Žiline na výstave Cesta. Mária úzko spolupracuje s Považským múzeom a Krajským kultúrnym strediskom v Žiline. Pravidelne sa zúčastňuje na stretnutiach drotárskych majstrov v Budatínskom hrade, celoslovenských súťažiach dizajnu Kruhy na vode (ÚĽUV, Bratislava) i na rôznych súťažných prehliadkach veľkonočných kraslíc a betlehemov. Príležitostne vedie drotárske kurzy a spolu s Katarínou Hallonovou je autorkou prvej slovenskej metodickej príručky práce s drôtom Drôtovanie s džarkom Markom (Považské múzeum v Žiline, 2003). Jej práce sú zastúpené v muzeálnych i súkromných zbierkach na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Poľsku, Austrálii i v Izraeli. Kríže z kolekcie Nádej venoval Žilinský samosprávny kraj ako inauguračný dar prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi (2009) a biskupom Tomášovi Galisovi (2010) a Františkovi Tondrovi (2011) pri príležitosti ich životných jubileí. Jej reliéfy s vianočnými  motívmi boli použité na pohľadnici a tzv. obálke prvého dňa (FDC), ktoré vydala Slovenská pošta k emisii poštovej známky „Vianoce 2019: Tradičné slovenské drotárstvo“ (autor grafického spracovania akad. maliar Vladislav Roztoka). V roku 2016 jej Považské múzeum udelilo ocenenie Rad zlatých klieští za „mimoriadne rozsiahlu a všestrannú tvorbu vysokej remeselnej a duchovnej úrovne, dôsledné dodržiavanie technologickej čistoty, schopnosť kreatívne a originálne kombinovať tradičné postupy s moderným výtvarným výrazom“. Mária Krajčová svojim nadšením a zápalom pre prácu s drôtom výrazne prispela k zápisu drotárstva do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Úspešne tak transformuje pôvodné remeslo do živej a životaschopnej tradície, ktorá dokáže spoločnosť kultivovať a ďalej obohacovať jej materiálnu i duchovnú bázu.

Výstavu „Hľa, Baránok…“ s podtitulom Zrodenie kríža môžu záujemcovia navštíviť v Drotárskom pavilóne Považského múzea v areáli Budatínskeho hradu do konca júna 2022. Jej realizáciu podporili Spoločnosť architektov Slovenska a Zväz výtvarných umení.

TEXT Katarína Hallonová, Považské múzeum v Žiline

- - Inzercia - -
Dve percentá z dane pre časopis

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu