V súvislosti s predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sme o krátky rozhovor požiadali aj politológa Andrewa Glencrossa z Univerzity v Stirlingu. (Rozhovor vznikol ešte pred hlasovaním o vystúpení Veľkej Británie z EÚ.)
Čo očakáva Európa od slovenského predsedníctva v Únii?
Najlepší spôsob, ako to opísať, je pár pevných rúk. Bude potrebný pokrok v otázke imigrácie, ktorý zahŕňa dôkladné rokovania s Tureckom. Konštruktívna spolupráca na týchto frontoch je to, čo budú ostatné krajiny EÚ očakávať. V mnohom kľúčové budú výsledky hlasovania v Spojenom kráľovstve.
Mnohí Stredoeurópania hovoria, že Európa, do ktorej vstupovali, sa zmenila. Aká je v súčasnosti Európa?
Ak sa Európa zmenila, je to čiastočne kvôli vstupu stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Toto rozšírenie urobilo z imigrácie oveľa väčší problém v krajinách západnej Európy, kvôli mobilite pracovnej sily, zatiaľ čo zvyšok Európy sa zakorenil v štruktúrach EÚ, kde tradične dominovali záujmy veľkých západných krajín Európy. V skutočnosti existuje spoločný pohľad na problémy dnešnej Európy: otázka ekonomických obáv v celej EÚ, zatiaľ čo o imigrácii a azyloch sa hovorí inde. Veľkou výzvou je, že náklady a benefity členstva v EÚ v súčasnosti vidia mnohí ľudia rôzne. Voliči vnímajú viac nákladov a menej benefitov, pričom politické neúspechy vytvárajú impulz k vzniku radikálnejších riešení.
Možné scenáre po Brexite: Ako bude podľa vás vyzerať Európa v horizonte desiatich rokov?
Brexit bude najväčšou výzvou pre EÚ, akej kedy čelila. Mohlo by dôjsť k rozpadu EÚ do tej miery, že budeme hovoriť o Európe bez zmienky o EÚ, ak sa jej inštitúcie stanú irelevantné. V tomto prípade by sme hovorili o bilaterálnej diplomacii a hlasy alebo záujmy malých krajín, ako je Slovensko, sa prirodzene znížia.
