Úvod Synodalita Aby sme sa synodality nebáli

Aby sme sa synodality nebáli

1081
0

V ostatných týždňoch nezriedka počuť hlasy, ktoré odsudzujú alebo prinajmenšom spochybňujú synodalitu, najmä v súvislosti so skúsenosťami z Nemecka. Tam hlasujú o (ne)potrebnosti kňazov, o prijímaní sviatostí, o celibáte… Nie všetko je pravda a nie všetko ide tak, ako by sme si predstavovali.

     Aby sme rozptýlili obavy z tohto procesu, ponúkame návrhy tém a metód, ako by mohli vyzerať synodálne stretnutia v našich farnostiach. Budú také, aké si ich spravíme my. Z každého stretnutia je potrebné spraviť krátky zápis/záznam, aby sme na koniec odpovede na okruhy spísali a dali dohromady (vytvorili syntézu) za celú diecézu. Zodpovednosť za stretnutia má pán farár, ale osobne nemusí byť prítomný na každom z nich. Stačí, aby stretnutie viedol skúsený animátor. Nech sú pozvaní ľudia z rôznych prostredí a s rôznou skúsenosťou s Cirkvou – kvôli pluralite názorov. Cieľom nie je konfrontácia, ale vzájomné počúvanie sa. Predkladané okruhy tém sú rovnaké na celom svete.

TÉMY STRETNUTÍ/KONZULTÁCIÍ V NAŠICH FARNOSTIACH NA NOVEMBER

     1. SPOLOČNÍCI NA CESTE

     V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste.

Keď hovoríme „naša cirkev“, kto k nej patrí?

Kto sú v našej farnosti/diecéze spoločníci na ceste – aj mimo okruh Cirkvi? S kým kráčame životom?

Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne?

Kto sú tí, ktorí sa zdajú byť čo najviac od seba vzdialení?

Ako máme rásť ako spoločníci na ceste?

Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji života v našej farnosti/diecéze?

     2. POČÚVANIE

     Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce bez predsudkov.

Ako k nám Boh hovorí prostredníctvom hlasov, ktoré niekedy ignorujeme?

Ako sú vypočutí laici, najmä ženy a mladí ľudia?

Ako pozorne počúvame tých, ktorí sú na periférii? Aký priestor dávame hlasu menšín, najmä tých, ktoré zažívajú chudobu, marginalizáciu alebo sociálne vylúčenie?

Ako je začlenený prínos zasvätených mužov a žien?

Komu naša farnosť/diecéza „dlží počúvanie“?

Čo uľahčuje alebo bráni nášmu počúvaniu? Pomenujme obmedzenia, predsudky a stereotypy našej schopnosti počúvať, najmä tých, ktorí majú iné názory ako my.

Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?

     ABY STRETNUTIA NEVYZERALI AKO VYPOČÚVANIE

     Aby naše synodálne stretnutia nevyzerali nudne alebo ako vypočúvanie, mohli by sme si ich poľudštiť a ozvláštniť kreatívnymi metódami.

     Vlastný životný príbeh – svedectvo. Ľudia môžu byť vyzvaní, aby vyrozprávali svoj príbeh, svoj pohľad na vieru, spôsob, akým sa snažili zaujať svoje miesto v Cirkvi. Počas diecéznej syntézy by sa malo dbať na to, aby cez tieto príbehy bolo vypočuté to, aké cesty sa otvárajú pre miestne cirkvi.

     Text nápomocný pri zdieľaní. Môžeme vyzvať malú skupinu ľudí, aby napísali spoločný text; iné skupiny ľudí reagujú na tento text a komentujú ho zo svojho každodenného života. Tento spôsob sa dá aplikovať aj na vzájomné počúvanie životných príbehov, o ktoré sa možno podeliť so skupinami ďalších ľudí. Všetky tieto vyjadrenia môžu otvoriť oči aj iným kresťanom, pokiaľ ide o misiu Cirkvi a jej schopnosť „osloviť každého“.

     Hľadanie správnych slov. Účastníci môžu byť vyzvaní, aby povedali, čo v nich slovo Cirkev vyvoláva, alebo aby vymenovali slová, ktoré vystihujú, čo znamená „kráčať spolu s Ježišom“ (možné preklady synodality), a potom slová, ktoré sú v protiklade k „spoločnému kráčaniu“; následne ich možno vyzvať, aby vysvetlili, prečo im napadlo to či ono slovo. Účastníci si potom môžu vybrať, ktoré slová sú podľa nich najdôležitejšie a najvhodnejšie na vyjadrenie posolstva skupiny.

     Komunikácia prostredníctvom obrázkov. Ľudia sú vyzvaní, aby našli rôzne obrázky, ktoré najlepšie vystihujú, čo pre nich znamená spoločné putovanie v Cirkvi. Účastníci sa môžu potom podeliť o to, prečo si vybrali práve tento obrázok. Na základe tejto výmeny názorov môže byť napísaný spoločný text.

     Individuálna alebo spoločná umelecká tvorba. Ľudia sú vyzvaní, aby nakreslili obraz Cirkvi, v ktorej spoločne kráčajú, a sú požiadaní, aby sa k svojej kresbe vyjadrili. Ľudia môžu tiež spoločne vytvoriť umelecké dielo, ako spôsob vizuálneho stvárnenia Cirkvi alebo ich miesta v nej. V každom prípade sú účastníci po vytvorení diela vyzvaní, aby sa podelili o to, čo vytvorili; ich komentáre, rovnako ako ich vytvorené diela, sa potom môžu odovzdať ďalej.

     Spoločné písanie. Účastníci majú napísať príbeh, báseň, modlitbu, žalm alebo pieseň na tému „kráčať spolu s Ježišom“ alebo „kráčať spoločne v Cirkvi“. Tento text sa dá chápať ako aktualizácia vybraných úryvkov z evanjelií alebo Skutkov apoštolov. To, čo napíšu, môže byť odovzdané ďalej tak, ako je. Môže sa to tiež predniesť počas synodálnych slávení (napríklad, ak je to pieseň, môže sa spojiť s tancom na synodálnom slávení).

     Zahrajte si to spolu. Skupina účastníkov môže napísať krátku hru, ktorá vyjadruje, čo znamená „kráčať spolu“ v Cirkvi – prečo je to dôležité, prečo je to ťažké, atď. Tento príbeh potom môžu zahrať a predviesť na synodálnom zhromaždení.

     Zdieľanie evanjelia. Božie slovo inšpiruje a osvecuje našu spoločnú cestu, dáva nám pokrm pre vzájomné zdieľanie sa na ceste. Účastníci sú vyzvaní, aby sa vyjadrili k postojom postáv a reagovali na ne; možno sa ich opýtať, či im konkrétne Ježišovo gesto alebo slovo pripomína alebo osvetľuje niečo z ich každodenného života. Potom môžeme hľadať, ako konkrétny úryvok evanjelia obnovuje náš spôsob života v Cirkvi. Môžeme napríklad čítať Mk 10, 46–52 a všímať si postoje jednotlivých postáv a čo nám pripomínajú v Cirkvi, ako ju poznáme. A potom si všimneme, ako Ježiš dovolí vylúčenému Bartimejovi kráčať ďalej s ostatnými. Podobne sa môžeme modliť nad úryvkom z Lk 24, 13–35, kde vidíme, ako Ježiš na ceste do Emauz premieňa sklamanie učeníkov na misijnú radosť a dynamizmus, a kde spôsobí, že v nich zahorelo srdce, keď s ním kráčali po ceste.

Milí čitatelia, napíšte nám, prosíme, vaše svedectvá na ponúkané témy a skúsenosti zo synodálneho procesu vo vašich farnostiach: icommunio@gmail.com.

MODLITBA

Stojíme tu pred tebou, Duchu Svätý,
zhromaždení v tvojom mene.
Ty sám nás povedieš,
príď a prebývaj v našich srdciach.
Nauč nás, po akej ceste máme kráčať
a ako sa o to usilovať.
Sme slabí a hriešni;
Nedopusť, aby sme roznecovali zmätok.
Nech nás nevedomosť neprivedie na mylné chodníky
ani samoľúbosť neopantá naše skutky.
Daj, nech v tebe nájdeme jednotu,
aby sme spoločne kráčali k večnému životu.
Nech nezídeme z cesty pravdy
a pridržiavame sa toho, čo je správne.
O to ťa prosíme,
lebo ty konáš svoje dielo na každom mieste a v každom čase,
v spoločenstve s Otcom i Synom,
po všetky veky vekov. Amen.

- - Inzercia - -
Nové číslo diecézneho mesačníka

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu