Epidémia koronavírusu nás stavia pred otázky, ktoré sme si dosiaľ nekládli. Zrazu musíme použiť rýchle riešenia bez väčšej prípravy.
Karanténa a pobyt doma mnohých z nás núti sledovať sväté omše či pobožnosti v televízii alebo na internete. Máme sa správať ako v kostole? Mali by sme kľačať, sadnúť si, vstať a odpovedať tak ako to robíme počas liturgie v kostole?
V prvom rade treba poznamenať, že sa nachádzame v mimoriadnej situácii. Avšak niektorí naši bratia a sestry žijú v takom stave už roky, napríklad kvôli starobe a rôznym chorobám. Pre nich je to jediný spôsob kontaktu s Eucharistiou (okrem prípadov, kedy je Eucharistia prinesená do ich domovov).
To, čo tu píšem, nie je interpretácia Cirkvi, pretože v tejto súvislosti nemáme veľa usmernení. Takže sa musíme viac spoľahnúť na cit viery a zdravý úsudok.
- Slávenie Eucharistie, ktoré sledujeme v médiách sa skutočne deje a naživo. Nie je to film či divadelná hra. Počúvame pravdivé Slovo. Sme svedkami a účastníkmi tohto diania. Médiá nám dávajú možnosti, ktoré ľudia pred nami nemali. Božie Slovo, ktoré počúvame cez média sa nás môže dotknúť rovnako ako Slovo počuté v kostole. Je to veľký prínos plynúci z technického pokroku.
- V tomto svete existujú rôzne formy prítomnosti, ktoré sú skutočné, aj keď nie vždy fyzické. Samozrejme, keď prichádzame do kostola, sme tam prítomní fyzicky, ale dobre vieme, že môžeme byť neprítomní duchom a myšlienkami. Stáva, že niekto bol na svätej omši fyzicky, ale po odchode z chrámu nevie, o čom boli čítania a čo sa vôbec dialo. Pri sledovaní liturgie prostredníctvom audiovizuálneho média tam nie sme fyzicky prítomní, ale môžeme mať vedome úmysel zjednotenia sa s tými, ktorí slávia. Môžeme byť teda duchovne prítomní. Svojím spôsobom to je dokonalejšia forma prítomnosti. Takto samozrejme nemôžeme nahradiť fyzickú prítomnosť a blízkosť, ale nehovoríme tu o norme lež o výnimke.
Keď rozprávam s blízkou osobou cez Skype alebo telefonicky, predsa len to nie je stretnutie. Hovorím s konkrétnou osobou, beriem to vážne. Tieto rozhovory sa v zásade nelíšia od rozhovorov vo fyzickej prítomnosti. Vidíme svoje tváre, mimiku a gestá. Zdieľame dôležité veci, radosti, zármutky, vymieňame si názory. Prirodzene, najlepšie je, keď sa môžeme stretnúť tvárou v tvár. To však často nie je možné a tak telefónne rozhovory podporujú plameň vo vzťahoch.
Psychoterapia sa často uskutočňuje cez Skype. Ak už pacient má vzťah s psychoterapeutom a vznikla medzi nimi dôvera, online stretnutie sa veľmi nelíši od konverzácie, ktorá sa koná fyzicky v rovnakom priestore.
- Preto si myslím, že ak nie je možné mať účasť na Eucharistii fyzicky, treba pri pozeraní cez médiá byť na nej tak účastný, akoby som bol v kostole. Ježiš uzdravil aj na diaľku (napr. stotníkovho sluhu). Zmŕtvychvstalý Kristus je prítomný v Cirkvi a vo svete nie fyzicky ale vďaka moci Ducha, ktorý nie je ohraničený časom a priestorom.
- Domnievam sa teda, že v rámci možností počas sledovania Eucharistie cez internet alebo televíziu, by sme mali byť sústredení, udržať si úmysel byť duchovne prítomný a presvedčenie, že sa nezúčastňujem na niečom fiktívnom, ale skutočnom. Okrem toho je tu dôležité počúvanie. Nevidím nič nesprávne v tom, ak tí, ktorí môžu (t. j. nie sú chorí, v pokročilom veku alebo pripútaní na posteľ či vozík), dodržiavajú všetky liturgické postoje: státie, pokľaknutie pri premenení, sedenie počas liturgie slova. Podobne je to aj s odpoveďami, ak je to možné, vložím sa aj takýmto spôsobom do prežívania liturgie: modlím sa nahlas, aspoň potichu. A v rámci svätého prijímania je dobré prijímať duchovne, k čomu v tomto čase povzbudzuje aj Svätý Otec František.
Dúfam, že týchto pár tipov pomôže niektorým rozoznať a lepšie prijať milosť Božiu, ktorá sa dáva rôznymi spôsobmi.
Zdroj: deon.pl, Dariusz Piórkowski SJ
Viac o duchovnom prijímaní sa dočítate v Katolíckych novinách.
