Úvod Duchovná obnova Ako žili prví kresťania?

Ako žili prví kresťania?

1413
0

TEXT Ľubomír Majtán, FOTO

Po Pánovom zmŕtvychvstaní ustráchaní kresťania vyšli a začali ohlasovať Ježiša Krista (viď Petrova nebojácna reč v Sk 2,14n). Kresťanská komunita začala mať prvé rysy – to zoceľovalo a udržalo kresťanov jednotných. V Skutkoch apoštolov nachádzame texty, ktoré popisujú život prvých kresťanov (napr. Sk 2,42-47).

Charakteristiky kresťanskej komunity

Hneď prvý verš (Sk 2,42) opisuje štyri aspekty, ktoré charakterizovali kresťanskú komunitu: učenie apoštolov, bratské spoločenstvo, lámanie chleba a modlitba. Nasledujúce verše postupne rozoberajú tieto štyri aspekty. Učenie apoštolov je zárukou pravosti viery, pretože oni sú očití svedkovia Ježišovho života a najmä jeho zmŕtvychvstania. V prítomnosti apoštolov ostatných kresťanov napĺňa bázeň, keďže ich rukami sa dejú divy a znamenia (porov. v. 43). Bratské spoločenstvo je obrazom mnohých (aj filozofických) škôl, ktoré zdôrazňujú dôležitosť priateľstva a spoločenstva (porov. vv. 44-45). Keďže v tej dobe bol úzky vzťah a naviazanie prvých kresťanov na chrám (veď mnoho prvých kresťanov pochádzalo zo židovstva) a následne na domy (kde sa kresťania schádzali pri liturgii), rozumieme lepšie aj termínu „lámanie chleba“ (porov. v. 46), ktoré nedefinovalo len jedlo, či spoločné stolovanie, ale bolo práve tým znakom, ktorý udržiaval jedinečnosť kresťanov, ktorí takto nasledovali Ježišovu poslednú večeru, pri ktorej lámal chlieb a rozdával ho svojim učeníkom spolu s kalichom vína (porov. Mt 26,26-29). Posledným aspektom bola modlitba (porov. v. 47), ktorá nie je až tak vzdialená od predchádzajúceho. Modlitba sa totiž viazala na liturgiu, konanú v chráme a po domoch.

Úryvok končí nielen radosťou kresťanov (čo je symbol eschatologickej radosti), ale aj zväčšovaním počtu veriacich. Každý deň vzrastala kresťanská komunita. Prví kresťania museli zadefinovať samých seba – kto sú „vnútri“ svojej komunity (v. 42), aby potom vedeli nadviazať vzťahy aj „navonok“ voči ostatným (vv. 43-47). Pozorná starostlivosť aj o tých, ktorí sú „vonku“, mimo komunity, vzbudzovala záujem a snahu kresťanov ešte viac ohlasovať zmŕtvychvstalého Pána. Jeho obdivuhodné slová a činy sa stali jednou z aktivít kresťanov, ktorí až dodnes ohlasujú jeho posolstvo a dopĺňajú ho skutkami, ktorými Boh dosvedčuje správnosť učenia.

Aplikácia

Práve počas diskreditovania dnešných kresťanov, ich prenasledovania a zabíjania, dnešný úryvok má čo povedať k tomu, kto sú kresťania. Nejde len o sociálnu skupinu ľudí, zhromaždených, pretože majú spoločné cítenie a hodnoty. Kresťania sú živou komunitou tých, ktorí uverili v Krista a šíria vieru, ktorú Ježiš odovzdal svetu prostredníctvom postupnosti v apoštoloch, ako garantoch správnej viery. Kresťania sa stretávajú v chráme, aby sa tam zúčastňovali liturgie, pri ktorej počúvajú o slovách a skutkoch Pána, aby lámali chlieb a modlili sa. Nech nám tento úryvok pomôže hlbšie pochopiť liturgiu, ktorú konáme, keď sa spoločne schádzame v našich chrámoch.