TEXT PETER HOLBIČKA
V pôstnom období som spolu s mojimi farníkmi absolvoval púť do Svätej zeme. Bolo úžasným zážitkom navštíviť miesta spojené so životom Ježiša Krista, prvých kresťanov i našich starších bratov vo viere. Vždy ma fascinovala Getsemanská záhrada, v ktorej sa Ježiš modlil k Otcovi, potil sa krvou a pripravoval sa na víťazný úder každému zlu.
Nedá sa vyjadriť slovami, aký božský je náš Pán vo svojej láske, starostlivosti a neúnavnej odhodlanosti a aký ľudský je vo svojom žiali a strachu. „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ (Mk 14,34!
Modlí sa v zápase so strachom. Potreboval útechu a poľutovanie v smrteľnej úzkosti? Ako človek určite áno. Aj svojich najbližších apoštolov na čele s Petrom vyzýva: „Šimon spíš? Ani hodinu ste nemohli bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Mk 14, 37-38).
Je úžasné, že Ježiš myslí na nás aj vo svojej agónii. Aké je to dojímavé, že nás ospravedlňuje pred Otcom. „Duch je síce ochotný, ale telo slabé“ (Mk 14,38).
Zaspali, lebo boli slabí, nie že by nechceli s Ním bdieť.
Pripravujeme sa na slávenie tých najdôležitejších sviatkov kresťanstva. Využime tento čas na potešovanie Ježišovho srdca. Apoštol Ján zvykol spočinúť na Ježišovej hrudi, kde čerpal silu, múdrosť, posilu a útechu v úzkostiach. Hriechy sveta Ježiša ťažili ako bremeno na srdci, tak hľadal, kto by ho poľutoval a utešil.
Pozvime aj my Ježiša na našu hruď, ponúknime mu svoje objatie, aby si oddýchol, a uistil sa, že s Ním bdieme a modlíme sa k Otcovi.
Milí priatelia nášho časopisu, prajem nám, nech počas týchto sviatočných dní zakúsime, aký ľudský bol Ježiš vo svojich úzkostiach a aký božský je stále vo svojej láske!
