Rozhodnutie Turecka premeniť Hagia Sophia v Istanbule na mešitu, ohlásené 10. júla 2020, vyvolalo vlnu protestov zo strany medzinárodných orgánov a orgánov EÚ, ktoré majú obavy o náboženskú slobodu a republikánsku sekulárnu tradíciu v Turecku.
Rada pre zahraničné veci Európskej únie odsúdila toto rozhodnutie na svojom zasadnutí 13. júla 2020 spolu s medzinárodnými organizáciami vrátane Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (Unesco), pričom vyjadrila obavy, že toto rozhodnutie by „podporilo nedôveru, podporilo obnovené rozdiely medzi náboženskými spoločenstvami a oslabilo úsilie o dialóg a spoluprácu“. Zatiaľ čo Turecko je stále kandidátskou krajinou EÚ, niekoľko nedávnych iniciatív, od vojenských zásahov v Sýrii a vojenskej pomoci Líbyi v rozpore so zbrojným embargom až po nezákonné vrty plynu a opakované hrozby pre členské štáty EÚ vo východnom Stredozemí, oslabuje cestu k členstvu v EÚ a otvára dvere možným sankciám.
Hagia Sophia a turecká ústavná tradícia
V roku 1934 turecká vodca Mustafa Kemal Atatürk vyhlásila, že Hagia Sofia, architektonicky a symbolicky významná byzantská bazilika, ktorá bola po otomanskom dobytí Konštantínopolu v roku 1453 premenená na mešitu, sa stala múzeom. Rozhodnutie otvoriť túto starobylú náboženskú budovu ako múzeum sa všeobecne považovalo za symbol pokojného spolužitia a sekulárneho charakteru Tureckej republiky. Nedávne rozhodnutie tureckej štátnej rady ruší tento dekrét z roku 1934 a udeľuje tureckému prezidentovi oprávnenie obnoviť múzeum na funkčnú mešitu, pričom poznamenáva, že v listine o vlastníctve sídla je budova klasifikovaná ako mešita. Ihneď po rozhodnutí štátnej rady predseda Recep Tayyip Erdogan oznámil premenu Hagia Sophia na mešitu s piatkovými modlitbami, ktoré sa zorganizovali 24. júla 2020 za približne 1 000 – 1 500 veriacich. Prezident Erdogan 17. júla odmietol medzinárodnú kritiku, pričom rozhodnutie vyhlásil za záležitosť suverenity Turecka.
Právne a politické aspekty rozhodnutia z 10. júla
Turecká ústava, schválená v roku 1982 pod vojenskou vládou, preniesla základné princípy sekulárnej republiky zavedené zmenou a doplnením pôvodnej Atatürkovej pôvodnej ústavy z roku 1924, ktorá zrušila ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že „náboženstvo štátu je islam“. EÚ a medzinárodné spoločenstvo v roku 2016 dôrazne kritizovali ústavnú reformu, pretože posilnili autokratickú prezidentskú vládu a oslabili ľudské práva a slobody. Reforma však nechala sekulárnu tradíciu nedotknutú, hoci niektorí, ako napríklad hovorca parlamentu Ismail Kahraman, volajú po islamskej ústave. V roku 2017 bol prijatý zákon, ktorý oprávňuje mufti (profesionálnych právnikov interpretujúcich moslimské právo) vykonávať občianske manželstvá a ktorým sa menia a dopĺňajú pravidlá pre občiansku registráciu a odborníci poznamenali, že „z dôvodu šírenia islamského vzdelávania existuje zvýšený dopyt po uplatňovaní islamského práva v každodennom živote“.
Politické pozadie rozhodnutia o Hagia Sophia má dvojaký aspekt, ktorý sa objavuje bezprostredne po porážke kandidáta Erdoganovej strany pre spravodlivosť a rozvoj (AKP) na istanbulského starostu v prospech Ekrema Imamoglu z Republikánskej ľudovej strany v júni 2019. Pozorovatelia poznamenávajú, že Erdogan musí zvýšiť svoju popularitu v meste Istanbul, v ktorom bol sám kedysi starostom. Okrem toho Brookings Institution pripomína, že „kombinácia slabej ekonomiky a nekonečnej špirály autoritárstva ešte viac sťaží masívne zotavenie sa z pandémie [Covid-19]. Namiesto toho bude cesta k normalizácii pravdepodobne poznačená narastajúcou politickou nestabilitou a diskusiami o pravdepodobnosti predčasných volieb.“
Druhý aspekt sa týka náboženského pozadia vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja a prezidenta Erdogana, oddaného sunnitského moslima. Erdoganov vlastný politický vzostup – od starostu Istanbulu v 90. rokoch na národnú scénu, začal po jeho zatknutí za verejné čítanie islamskej básne považovanej za antisekulárnu. Veľkú časť politických elít AKP v Turecku inšpiroval aj jeho intelektuálny mentor, islamistický básnik a spisovateľ Necip Fazıl Kısakürek (1904-1983). Svante Cornell napísal, že „ako mnoho súčasných islamistov, [Kısakürek] začlenil … totalitný islamistický a nacionalistický režim založený na sunnitskom islame a tureckej etnicite“. Sean R. Singer nazval Kısaküreka „Erdoganovou múzou“, pretože Erdogan sám citoval Kısaküreka ako jednu osobu, ktorá ho najviac ovplyvňovala, označoval ho za svojho „pána“ a často recitoval jeho poéziu.
Z hľadiska medzinárodných záväzkov Turecka podľa článku 6 Dohovoru Unesco o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorého je Turecko signatárom, nie je konverzia pamiatkových území povolená bez predchádzajúceho súhlasu, ako „dedičstvo predstavuje svetové dedičstvo, pri ochrane ktorého je povinnosťou s medzinárodného spoločenstva spolupracovať ako celok“. Takáto konverzia si vyžaduje súhlas Rady ochrany pamiatok UNESCO po vydaní stanoviska Medzivládneho výboru pre svetové dedičstvo. Na tento účel sa musí predložiť formálna žiadosť, čo Turecko neurobilo.
Medzinárodné reakcie
Medzinárodné spoločenstvo do značnej miery odsúdilo rozhodnutie z 10. júla 2020. V ten istý deň vysoký predstaviteľ EÚ Josep Borrell Fontelles označil rozhodnutie za poľutovaniahodné, pretože „Turecko sa zaviazalo podporovať dialóg medzi náboženstvami a kultúrami a podporovať toleranciu a koexistenciu“. Európska komisia už vo svojej správe o Turecku za rok 2015 zdôraznila, že minulé zmienky o možnej transformácii Hagia Sophia na mešitu boli kontroverzné. Na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ z 13. júla rozhodnutie odsúdili a turecké orgány vyzvali, aby „urýchlene prehodnotili a zrušili svoje rozhodnutie“. Po tomto stretnutí vysoký predstaviteľ Borrell uviedol, že jednostranné kroky Turecka „musia skončiť“, pričom sa okrem iného odvolávajú na predchádzajúce kroky EÚ zamerané na to, aby boli dvaja tureckí občania vo februári 2020 zaradení do reštriktívnych opatrení v súvislosti s nepovolenými vrtnými činnosťami na východe Stredozemia.
1. júla 2020, pred rozhodnutím Turecka, minister zahraničných vecí Spojených štátov Mike Pompeo vyhlásil, že konverzia Hagia Sophia by obmedzila „jeho neprekonateľnú schopnosť – tak zriedkavú v modernom svete – slúžiť ľudstvu ako veľmi potrebný most medzi ľuďmi s odlišnými náboženskými tradíciami a kultúrami“.
Generálny riaditeľ Unesco Audrey Azoulay odsúdil rozhodnutie z 10. júla s tým, že „Hagia Sophia je architektonickým majstrovským dielom a jedinečným svedectvom o interakciách medzi Európou a Áziou v priebehu storočí. Jeho štatút múzea odráža univerzálnu povahu jeho dedičstva a robí z neho silný symbol pre dialóg“.
Náboženskí lídri, vrátane ekumenického patriarchu Bartolomeja, duchovného vodcu pravoslávnych kresťanov, tiež vydali vyhlásenia: „Hagia Sofia môže ako múzeum slúžiť ako miesto a symbol stretnutia, dialógu a mierového spolužitia národov a kultúr, vzájomného porozumenia a solidarity medzi kresťanstvom a islamom“. Pápež František povedal: „Myslím na Hagiu Sofiu a som veľmi zarmútený“. Podľa agentúry Reuters hlava ruskej pravoslávnej cirkvi Patriarcha Kirill uviedol: „Hrozba voči Hagia Sophia je hrozbou pre celú kresťanskú civilizáciu.“
„Myslím na Hagiu Sofiu a som veľmi zarmútený.“
Pozícia Európskeho parlamentu
Niekoľko správ Európskeho parlamentu odsúdilo turecké vojenské operácie v Sýrii, Tureckú pomoc Líbyi a ďalšie geostrategické otázky, napríklad ťažba plynu v cyperských teritoriálnych vodách a námorné spory o oblasti vo východnom Stredozemí s Cyprom a Gréckom, ako aj pokles demokratických štandardov od neúspešného vojenského prevratu v roku 2016. Vo svojom uznesení z októbra 2019 o tureckej vojenskej akcii v Sýrii Parlament vyzval Radu, aby zvážila pozastavenie obchodných preferencií. Správa Výboru pre zahraničné veci z februára 2019 o správe Európskej komisie z roku 2018 o Turecku vyjadrila vážne obavy „z nerešpektovania slobody náboženského vyznania, diskriminácie náboženských menšín vrátane kresťanov a alevitov a násilia páchaného z náboženských dôvodov“. Predchádzajúca správa z júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016 vyzvala na formálne pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom „bezodkladne“ na základe klesajúcich demokratických štandardov a ľudských práv. Táto správa tiež pripomenula, že turecká vláda je zodpovedná za ochranu všetkých svojich občanov „bez ohľadu na ich kultúrny alebo náboženský pôvod a vieru“ a odsúdila „rozšírenú prax vyvlastňovania vrátane majetku patriaceho obciam či majetku cirkvi, čo je porušením práv náboženských menšín“.
TEXT BRANISLAV STANÍČEK
