TEXT PETER HOLBIČKA
Kniha Žalmov je plná hymnov a spevov. Skoro polovicu tvoria žalospevy, sťažnosti a lamentácie Bohu. Možno si položíte otázku, môžem sa ja sťažovať Bohu? Áno. Ide o privilégium Božích detí. Ale pozor! Je rozdiel medzi sťažovaním sa Bohu a sťažovaním sa na Boha. Izraeliti boli počas putovania púšťou nespokojní, reptali proti Bohu, sťažovali sa na Boha. Preto sa ho aj veľmi rýchlo zbavili a vytvorili si nového – zlaté teľa. Žalmy ukazujú, ako sa človek môže Bohu vyžalovať. Predpokladá, že On o nás má záujem a má moc vyriešiť náš problém. Žalm 22 je považovaný za najmelancholickejší zo všetkých. Citoval ho aj Ježiš na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Prečo mi neprídeš na pomoc? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa, ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich. K tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.“ Nádej autora žalmu (kráľa Dávida) je postavená na viere, že Boh ho nikdy neopustí, aj keď všetko okolo neho ukazuje presný opak. Dávidove slová nie sú slovami rebela, ale syna, ktorý pokorne prosí otca o pomoc.
Žalmy ukazujú voľnosť Božích detí v slobode prichádzať k Bohu ako k svojmu Otcovi. Nebojme sa prichádzať so sťažnosťami k Bohu, ale neskončime iba pri tom: pamätajme na prejavy viery a nádeje. Žalmisti vedeli, že ich sťažnosti nebudú úplné, pokiaľ neurobia akt viery a nádeje. Vždy ich zakončili dôverou v Boha. Také sú aj články v našom časopise. Ukazujú na bolestivé miesta našej doby, ale zároveň odkazujú na vieru a nádej.
Anketa o slušnom Slovensku je podnetná a provokuje vyjadriť vlastný názor. Aj prvý článok nás povzbudzuje zamyslieť sa nad naším duchovným rastom a dozrievaním vo viere: hľadáme a pýtame sa, čo a kde je pravda. Ale Kristus nám hovorí, kto je pravda: „Ja som cesta, pravda a život…“ Životný príbeh manželov Badánikovcov ukazuje, aký veľmi inšpiratívny môže byť život v rodine aj dnes.
Niekedy sa Bohu sťažujeme ako deti svojim rodičom. No neskončime však iba pri tom. Boh nám rozumie. On dokáže urobiť najväčšie dobro aj z najväčšieho zla. To sa stalo pri ukrižovaní Ježiša. Bol to najhorší hriech, ktorý ľudia spáchali voči Bohu. No prinieslo to najväčšie dobro – našu záchranu!
Požehnanú Veľkú noc!
