TEXT Marek Zawojski, kaplán vo farnosti Žilina-Hájik, FOTO Archív
Často je predstava o Cirkvi obmedzená na jej hierarchický rozmer. Mnohí povedia: Cirkev to je pápež, biskupi a kňazi. Je to naozaj tak? A čo je vlastne Cirkev? Čo nám prináša?
Ecclesia
Cirkev je zhromaždenie veriacich. Vyjadruje to biblické slovo: „ecclesia“, ktoré znamená „volať z“. Keď vidíme nejaký dav na ulici, je to znak, že sa stalo alebo sa práve deje niečo výnimočné. Takisto Cirkev je zhromaždená okolo mimoriadnych udalostí spred 2000 rokov, ktoré účinkujú podnes: smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý svojou poslušnosťou Otcovej vôli priniesol spásu. Nezabúdame ani na zoslanie Ducha Svätého, ktorý nás uschopňuje túto spásu ohlasovať. Myslím si, že nie je zbytočné dať si otázku: Čo nám vlastne priniesol Kristus? Čo sa skrýva za slovom spása, ktoré tak často počujeme v kostole? Čo znamená On pre mňa, pre môj život? Od čoho ma vlastne Ježiš prišiel spasiť, zachrániť?
Hriech ako smrť
V knihe Genezis čítame o udalosti, ktorou sa začína dráma človeka. On uveril diablovi, že hriech (niečo, čo je proti Božiemu poriadku a jeho vôli) nebude mať smrtonosný účinok. Avšak Boh otvorene povedal: „Zo stromu poznania dobra a zla nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ Čo tým Boh chcel naznačiť? Hriech a smrť sú v podstate totožné. Keď zotrvávame v hriechu, sme jednoducho mŕtvi. Nejde o smrť fyzickú, ale o smrť nášho vnútra.
Človek je stvorený na to, aby miloval. Láska mu dáva šťastie, pocit naplnenia zo života. Hriech spôsobil, že sa táto schopnosť milovať druhého bez žiadnych podmienok stratila. Človek sa svojím hriechom odvrátil od Boha, ktorý ako Stvoriteľ je prameňom ľudského života. Ako môžem milovať druhého, keď sa sám necítim milovaný? Človek stratil spojenie s Bohom, ktorý ho stále presviedčal o svojej láske. Strata spojenia s prameňom života znamená istú smrť. Každý človek prirodzeným spôsobom cíti v sebe ochotu konať dobro, milovať. Avšak rana, ktorú spôsobil dedičný hriech našej prirodzenosti, nám to dovoľuje robiť len do určitej miery, máme strach otvoriť sa naplno pred druhým človekom, jednoducho bojíme sa smrti.
Poklad
Ježiš Kristus svojou smrťou zničil smrť, svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Umožnil nám vzťah s Bohom, dal nám možnosť milovať tak, ako on: až do odovzdania života. Ježiš otvoril nebo každému, kto oľutuje svoje hriechy a úprimne sa z nich vyzná. Dáva nám možnosť mať podiel na jeho zmŕtvychvstaní zo smrti hriechu k životu v jednote s Bohom. Poslal nám Ducha Svätého, aby sme boli schopní ísť a bez strachu deliť sa s inými dobrou zvesťou o Božom milosrdenstve: smrť je premožená a nebeské kráľovstvo pripravené pre každého, kto je ochotný prijať Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána! Tento poklad a poslanie ohlasovať ho zveril Ježiš Cirkvi, ktorej prvými členmi boli apoštoli. Oni prešli celú cestu obrátenia. Najskôr zakúsili svoju hriešnosť. Objavili svoju neschopnosť milovať bez hraníc, spoznali svoju slabosť. Stačí si spomenúť na svätého Petra, ktorý si bol istý, že z lásky k Ježišovi môže položiť za neho svoj život. Udalosť trojitého zapretia svojho Majstra ho presvedčila, kým je, čoho je schopný a ako veľmi potrebuje uzdravenie.
Matka dáva dieťaťu to najlepšie
Cirkev je Kristovo tajomné telo a má za úlohu sprítomňovať Krista ľuďom, ktorí ho ešte nepoznajú. Má ho niesť do celého sveta prítomného v spoločenstve kresťanov, v Božom Slove, v Eucharistii a ostatných sviatostiach. Má ho niesť takého, aký je, vždy ochotného odpustiť tým, ktorí hľadajú obrátenie a zmenu života. Cirkev je ako matka, ktorá svojmu dieťaťu ponúka to, čo má najlepšie: lásku a milosrdenstvo Boha.
