TEXT MARIÁN BIELIK SDB, FOTO ARCHÍV
Pápež František hovorí: „Veľmi si želám, aby sa kresťanský ľud počas Jubilea zamýšľal nad skutkami telesného a duchovného milosrdenstva. Takto sa prebudí naše svedomie, ktoré je voči dráme chudoby akoby otupené, a čoraz hlbšie preniknime do srdca evanjelia…“
Zoznamy skutkov milosrdenstva
V tradícii Cirkvi sa už od 2. storočia objavujú zoznamy skutkov milosrdenstva. Vychádzajú zo Svätého písma, najmä z dvadsiatej piatej kapitoly Matúšovho evanjelia, kde Pán Ježiš hovorí v podobenstve o poslednom súde: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25, 35-36).
- Dávať jesť hladným.
- Dávať piť smädným.
- Prichýliť pocestných.
- Navštevovať chorých.
- Poskytovať pomoc väzňom
- Pochovávať mŕtvych.
Mnohí cirkevní otcovia tieto skutky komentujú. Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „Chceš si uctiť Kristovo telo? Neopovrhuj ním, keď je nahé. Ani ho neuctievaj hodvábnymi rúchami, kým si ho nevšímaš vonku, kde trpí zimou a nahotou. Lebo ten, ktorý povedal: ‚Toto je moje telo‘ a slovom potvrdil skutočnosť, ten istý povedal: ‚Videli ste, že som hladný a nenakŕmili ste ma’… (In Matthaeum homiliae 50,4). K šiestim skutkom milosrdenstva, ktoré sa uvádzajú v Matúšovom podobenstve je pripojený ešte siedmy a to mŕtvych pochovávať. V zoznamoch sa objavuje už v štvrtom storočí. Lactancius (+ okolo r. 320) píše: „…ak zomrú bezbranní, alebo cudzinci, nemali by sme dovoliť, aby ich telá zostali nepochované“ (Institutiones divinae 65,6). Origenes (+254) vďaka svojej alegorickej metóde exegézy pootvoril cestu k zoznamu skutkov duchovného milosrdenstva. „Okrem chleba a oblečenia, ktoré slúžia telu, musíme kŕmiť aj duše – duchovným pokrmom… odievať ich odevom rôznych čností prostredníctvom učenia, aby potom dokázali slúžiť blížnemu so srdcom plným čností…“ (In Matthaeum 72). Za čias svätého Tomáša Akvinského sa ustálil zoznam skutkov telesného a duchovného milosrdenstva v takej podobe, ako ho poznáme dnes.
Jednota duše a tela
Keď sa hovorí o skutkoch telesného milosrdenstva, zdá sa nám, ako keby sa týkali iba tela. Človek je však jednota duše a tela. Preto účinok skutkov telesného milosrdenstva nekončí iba v napravení nedostatku tela. Skutočný príbeh hovorí o dvoch kamarátoch z jednej dediny, ktorí boli spolu na vojenskej službe. Jeden slúžil v kuchyni a mal prístup k potravinám, kým druhý bol obyčajný vojak. Stalo sa, že po vojenskom cvičení bol ten obyčajný vojak veľmi hladný a celý premrznutý. Vtedy mu jeho kamarát podal do ruky teplý voňavý bochník chleba. Keď sa títo dvaja muži, už starci, stretli po päťdesiatich rokoch, hovorí obdarovaný: „Ešte stále cítim na ruke ten teplý bochník chleba, ktorý si mi vtedy dal…“ Skutok preukázaný telu sa netýka iba tela, ale zasahuje aj ducha, vytvára vzťahy, spolupatričnosť a spoločenstvo.
