TEXT Ľubomír Majtán, FOTO Matej Žiak
Počas židovskej Paschy sa najmladšie dieťa spýta: „Čím sa táto noc líši od ostatných?“ A otec v pár veršoch vyrozpráva históriu Izraela, od egyptského zajatia až po vovedenie národa do zasľúbenej zeme. V Knihe Deuteronómium sa nám zachoval opis tohto dialógu medzi otcom a synom (Dt 6,20-25) – dialóg, ako jedna z foriem vyučovania detí v židovskom národe.
Aby z národa nevymizla pamäť
Nasledujúce generácie, ktoré si už nepamätali zázračné vyslobodenie z egyptského zajatia, sa pýtali na zmysel zákonov, nariadení a ustanovení, ktoré musia plniť (Dt 6,20). Zákon je teda priestorom, kde sa rodia otázky. Všetko sa deje na pozadí rodinného života. Komunikácia rodičov a detí je v židovskom ponímaní chápaná nielen ako spôsob života a fungovania spoločnosti, ale aj ako vyučovanie a odovzdávanie pokladu viery. Deti už nie sú priamymi aktérmi Exodu. Ak by nezostali verné Božím príkazom a nariadeniam, mohli by úplne zabudnúť na Pána. Pripomínaním si a rozprávaním o udalostiach záchrany nevymizne z národa pamäť a vďačnosť za Božie diela.
Boh sa zjavuje v živote ľudí, zasahuje do udalosti dejín: vyviedol svoj ľud zo zajatia a robil veľké a hrozné znamenia a zázraky (v. 22). Poslúchať a podriadiť sa tomuto Bohu neznamená teda byť otrokom, ale práve naopak – vedie to k oslobodeniu. Boh neukončil dielo oslobodenia len odchodom ľudu z Egypta, ale vovádza ho do novej krajiny. Bez vstupu do zasľúbenej zeme by bol Izrael ponechaný (ako bezdomovec) stále na púšti (v. 23). Hebrejské sloveso natan znamená nielen jednoduché „dať“, ale jeho význam je omnoho bohatší: „darovať“, „zveriť“. Pán vo svojej štedrosti zveril svojmu ľudu zem, aby sa o ňu staral.
Až tu prichádza k plnému zmyslu synovej otázky ohľadom zachovávania prikázaní. Pán nás „vyviedol“ z otroctva a „voviedol“ nás do krajiny (v. 23). Pán nám „prikázal“ plniť prikázania, aby sa nám „dobre vodilo“ (v. 24). Ten, kto miluje Pána, zachováva jeho slová a plní jeho prikázania. V židovských očiach sa pri slove „zákon“ nevynorí len súbor príkazov a zákazov. Objaví sa tu vďačnosť, pretože si pripomenú svojho vysloboditeľa.
Aplikácia
Zákony a ich plnenie – to nie je príliš lukratívna téma v živote človeka. Ak však objavíme zmysel zákonov, ľahšie sa nám prijímajú. Pre izraelský národ nebolo ťažké plniť požiadavky zákona, keďže vedeli, že je to len nepatrná odrobinka vďaky Pánovi za to, že ich vyslobodil z Egypta. Rovnako pre kresťana je plnenie Božích zákonov a prikázaní istou formou vďačnosti za dielo vykúpenia na kríži. Pán vyslobodzuje a darúva novú možnosť, novú šancu do života.
