Koronavírus vyľudnil námestia, vrátane Námestia sv. Petra vo Vatikáne, ktoré bolo kedysi srdcom zhromaždenia ľudí z celého sveta. Dnes sa Svätý Otec František prihovára k námestiu zjednotenému prostredníctvom médií, na ktorom vidieť, že sa tu stretávajú pocity ľútosti, očakávania a nádeje.
V tomto čase milióny ľudí v Taliansku a po celom svete sledovali a sledujú chvíle modlitby Svätého Otca, ktoré prenášajú televízie a elektronické médiá. Tieto chvíle sú nevídané. Niet sa čomu diviť. Situácia prirodzene prináša snahu vynahradiť mediálnou komunikáciou všetky rozmery fyzickej účasti a vzťahy, ktorých sa musíme zriecť. A okrem toho ešte viac: situácia nám ponúka hľadať to slovo a ten obraz, v ktorom sa stretá hlboké očakávanie útechy, hľadanie svetla v čase temna, povzbudenie v čase neistoty.
Keď pápež František začal sláviť rannú svätú omšu v Dome sv. Marty za účasti veriacich – jedna z prvých a najcharakteristickejších noviniek tohto pontifikátu – veľmi skoro dostal požiadavku (od poskytovateľa televízneho vysielania TV2000) vysielať naživo, aby aj širšie publikum malo možnosť sledovať tieto dojemné chvíle modlitby Svätého Otca. Pamätám sa, ako sme o tom hovorili so samotným pápežom a bola to úvaha o tom, či povedať áno alebo nie. Nakoniec záver bol: nevysielať túto svätú omšu naživo, pretože na rozdiel od verejných slávení, táto sv. omša si mala zachovať charakter intimity a súkromia, jednoduchosti a spontánnosti, bez toho, aby celebrant a veriaci boli na očiach sveta.
Samozrejme, mohli sa vysielať podnety a krátke zábery z homílie a slávenia, ale nie ako celistvý prenos. Nechýbali totiž mnohé iné príležitosti, keď veľké publikum mohlo sledovať pápeža, ktorý sa zámerne obracal nielen na prítomných, ale na omnoho viac poslucháčov spojených s ním prostredníctvom rádia, televízie alebo iných médií.
Teraz sa situácia zmenila. V Dome sv. Marty nie je ani malé zhromaždenie veriacich. Svätá omša pápeža, ktorú slávi takmer sám, je prenášaná naživo a sledovaná mnohými ľuďmi, ktorým prináša povzbudenie a útechu, zjednocujú sa s ním v modlitbe a sú ním pozvaní k duchovnému svätému prijímaniu, pretože nemajú možnosť pristúpiť k prijímaniu Kristovho tela v Eucharistii. Slávené tajomstvo je to isté, ale spôsob účasti je zmenený. Pápež František sa rád počas homílie díva do očí prítomných a vedie s nimi dialóg. Teraz sú pohľad a hlas prenášané cez médiá, ale takisto sa im darí zasiahnuť srdce. Zhromaždenie nie je prítomné fyzicky, ale je, a je reálne zjednotené osobou celebranta okolo Pána, ktorý zomiera a vstáva z mŕtvych.
Podobná a ešte intenzívnejšia je skúsenosť pápeža, ktorý hovorí a modlí sa v prázdnej bazilike alebo na rovnako prázdnom Námestí sv. Petra. Koľkokrát sme sa za tie roky ocitli v ústrety stále viac pôsobivejšiemu počtu prítomných veriacich: 50, 100, 200-tisíc ľudí… na celom námestí, a tiež na ulici Via della Conciliazione až po rieku Tiber… Miesto nespočetných zhromaždení… Za ostatné storočie sme sa naučili postupne pridávať k týmto fyzicky prítomným osobám mnohé ďalšie, ktoré vďaka rádiu, potom televízii a neskôr novým nástrojom komunikácie tieto zhromaždenia rozšírili do rozličných častí sveta. Požehnanie „Urbi et Orbi“, „Mestu a svetu“. Zvlášť Ján Pavol II. vianočnými a veľkonočnými pozdravmi v desiatkach jazykov nám dal pochopiť, že veľké zhromaždenie zídené na Námestí sv. Petra bolo centrom, srdcom oveľa väčšieho zhromaždenia, rozšíreného na všetkých kontinentoch, zjednoteného z túžby počuť jedinú správu o spáse vďaka pápežovmu hlasu.
Videli sme úplne prázdne Námestie sv. Petra, kde veľmi veľké zhromaždenie nebolo prítomné fyzicky, ale duchovne, a možno ešte početnejšie a intenzívnejšie zjednotené ako pri iných príležitostiach. Pápež môže byť iba na Námestí sv. Petra ako aj v kaplnke Domu sv. Marty, ale Cirkev, univerzálne zhromaždenie veriacich, je veľmi silná reálne a je zjednotená veľmi hlbokými putami zakorenenými vo viere a v ľudskom srdci.
Prázdne námestie, ale na ňom sa môže vnímať veľmi hustá prítomnosť a priesečník duchovných vzťahov lásky, súcitu, utrpenia, túžby, očakávania, nádeje… Je to silný znak prítomnosti Ducha Svätého, ktorý drží zjednotené Kristovo „mystické telo“.
Práve duchovná realita, ktorá sa prejavuje, keď je zhromaždenie fyzicky zjednotené a prítomné, ale ktoré nie je viazané a limitované na fyzickú prítomnosť, sa môže paradoxne v týchto dňoch zakúsiť silnejším a zreteľnejším spôsobom.
„Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Povedal Ježiš Nikodémovi v noci.
Autor: Federico Lombardi SJ
Zdroj: vaticannews.va/it
Federico Lombardi SJ
Je taliansky jezuita. Desať rokov (2006-2016) zastával úrad riaditeľa Tlačového strediska pri Svätej stolici.
