TEXT RICHARD A JANKA ONDRIŠÍKOVCI, FOTO: Pexels.com
Rituály majú za cieľ stmeľovať rodinu a vytvárajú jednotu a pevné putá v rodine. Väčšina z nás si pod rituálom predstaví práve výnimočné udalosti, ktoré spestrujú náš život jednorazovo.
Vianoce, Veľká Noc, prvé sväté prijímanie našich detí, rodinné dovolenky či oslavy majú svoje miesto v živote rodiny. Nemôžeme sa však spoliehať na to, že prekrásne prežité Vianoce nám vytvoria príjemnú rodinnú atmosféru počas celého roka. Koľko úsilia a času venujeme práve príprave na tieto „veľké“ chvíle. Prežívať však máme každý deň, nie minulosť, ani budúcnosť, ale prítomnosť v plnosti. Práve každodenné rituály nám pomáhajú spájať rodinu, podporovať rodinnú jednotu, vzájomné porozumenie a v neposlednom rade nám vytvárajú nezabudnuteľné spomienky pre všetkých členov rodiny.
Kedy si však nájsť čas na rodinné rituály, keď životné tempo nám často náš spoločný čas ukracuje? Keď budeme mať „otvorené oči“ a srdcia, tieto chvíle v kolobehu bežného dňa určite nájdeme. Nemusíme čakať na víkend či rodinnú dovolenku, aby sme strávili pár príjemných a nezabudnuteľných chvíľ. Môže nás motivovať aj sv. Matka Terézia, ktorá povedala: „Robme malé veci, ale s veľkou láskou.“
Spoločné stolovanie
Prvá veľká investícia v našej čerstvo založenej rodine po kúpe manželskej postele bol veľký jedálenský stôl. Kúpili sme rovno rozkladací so šiestimi stoličkami a po jedenástich rokoch manželstva sa nám stôl zaplnil do posledného miesta. Teraz to hodnotíme ako najlepšiu investíciu do našej rodiny. U nás doma sa všetko podstatné odohráva pri stole. Smejeme sa, smútime, dlho sa rozprávame, povzbudzujeme sa, niekedy sa karháme aj udobrujeme a, samozrejme, i modlíme. Keďže využívame výhody práce z domu a materskej dovolenky, môžeme s našimi školáčkami spoločne odštartovať deň modlitbou, slovkami povzbudenia, spoločne si prichystať raňajky aj desiatu. Obedy sa nám darí spolu tráviť zriedkakedy, keďže dievčatá prichádzajú domov v rozdielny čas a často potom utekajú na svoje krúžky. Práve večera má v našej rodine dôležité miesto, kde sa väčšinou stretneme všetci. Pracovné dni nás oberajú o možnosti spoločného stolovania, napriek tomu má význam usilovať sa o takto prežitý spoločný čas. Ak deti už v detstve vedieme k tomu, že pri večeri musia byť všetci členovia rodiny, že pri jedle si nečítame časopisy, ani nezdieľame naše pocity s priateľmi na sociálnych sieťach, ale rozprávame sa s ľuďmi pri stole, podarí sa nám vydržať tlak pubertálnych čias a naše deti sa raz určite budú rady vracať k spoločnému rodinnému stolu.
O to viac spoločné stolovanie prežívame cez víkendy a najmä v nedeľu. Keďže nedeľa je pre nás kresťanov výnimočný deň v týždni, aj naše obedovanie je vtedy výnimočné. Dievčatá pripravia stolovanie – vytiahnu obrus, prestrú stôl, poskladajú servítky, vytiahnu slávnostné poháre, zapália sviečky, kde-tu si nájdeme pod taniermi lístočky s myšlienkou, či odkazom „Ľúbim ťa“. Samozrejme, aj chody sa líšia od bežného dňa. Rodičia si radi doprajú niečo na rozveselenie srdca, dcérky majú dovolené výnimočne kupované sladené nápoje, a po obede nesmie u nás chýbať studený dezert v podobe zmrzliny. Vnímame, že tento čas je jedinečný, spoločný a slávnostný a zároveň cítime, že v našej rodine sme jeden pre druhého jedinečný, prijímaný a rešpektovaný.
Pri malých deťoch je stolovanie často náročné. Aj pre nás bol spočiatku tento úsek dňa skôr stresujúci, keďže jedlo málokedy skončilo tam, kde malo. Výhodou viacdetných rodín je však, že malé deti prirodzene napodobňujú starších súrodencov a rady sa zapájajú do priebehu stolovania. Našu najstaršiu dcéru sme ešte ako štvorročnú museli kŕmiť, naša štvrtá a najmenšia už ako 15-mesačná sa vie ako-tak sama najesť. Aj preto teraz vnímame ovocie našej vytrvalosti a zanietenosti v spoločnom stolovaní. A môžeme povedať, že tieto momenty predčia všetky seriály či filmy a reality show, ktoré ponúka televízia. Práve na televízor či mobil bývajú veľkým vyrušením spoločne stráveného času. Ak pri stolovaní sledujeme televízor, ťažko nazvať tento čas spoločným, pretože rodina vtedy len je, väčšinou mlčí a pasívne prijíma to, čo beží v TV. To je nesmierne ďaleko od aktívneho spoločného prežívania tohto rodinného času.
Spoločná modlitba
Pre jednotu rodiny je dôležité i spoločné prežívanie viery. Preto medzi ďalšie rituály, ktoré je nutné zakomponovať do života rodiny patrí spoločná modlitba či iné formy prežívania kresťanskej viery: sv. omša, čítanie Písma, biblických príbehov… Je dôležité tento rozmer nezanedbávať. Pretože len pri spoločnom zdieľaní vzťahu k Bohu môžeme spoločne rásť. Len v rodine sa naučíme, kto a aký je Boh Otec. Už v Otčenáši sa modlíme Otče náš a nie Otče môj. Preto len v spoločenstve, resp. rodine môžeme prežívať vieru a poznávať Boha. Len zdieľaná viera v rodine jej pomáha budovať jednotu, lásky medzi členmi rodiny, zdravé vzťahy a priateľstvá.
Súčasťou nášho ranného stolovania je aj spoločné čítanie evanjelia na deň, sprievodné slovko, kde sa ako rodina spoločne povzbudíme Božím slovom do dňa. Keď ráno nestíhame a dievčatá sa ponáhľajú do školy, tak sa len nevinne spýtajú: „Dnes nebude kázeň, však?“ Niekedy sa nám zdá, že nám nevenujú pozornosť, nerozumejú, ale Božie slovo je živé a často nás o tom presvedčili, keď si v nečakaných situáciách spomenuli, že sme im o tom čítali.
Deň aj končíme spoločnou rodinnou modlitbou, kde ďakujeme nášmu nebeskému Otcovi za to, čo sme počas dňa zažili, odprosujeme za naše hriechy krátkym spytovaním svedomia a, samozrejme, prosíme za našu rodinu, naše spoločenstvo i potreby druhých. Aj večerná modlitba sa u nás vyvíjala. S malými deťmi sme boli radi za odrecitovaného Anjeličku, môj strážničku a s rastúcou slovnou zásobou našich dcér sa predlžuje aj čas večernej modlitby.
K našim každodenným rituálom patrí aj krížik na čelo. Týmto spôsobom ich chceme dať požehnanie do celého dňa, ktorý ich čaká. Všade tam, kde s dieťaťom nebudeme môcť byť, ale ukážeme im, že tam bude Otec, ktorý sa postará. Aj krížik pred spaním dáva deťom na jednaj strane pocit našej blízkosti, na strane druhej si uvedomia, že ich odovzdávame do „ešte väčšej bezpečnosti Pánovej“ počas noci.
Ďalšie rituály
Aj rozvážka detí do škôlky či školy, môže byť jedinečným časom. Večerné čítanie rozprávok je rituálom v mnohých rodinách. Nenechajme sa premôcť únavou, a prežívajme aj tento čas v rodinnej pohode. Ak budeme hľadať, tak týchto drobných príležitostí k budovaniu rodinnej jednoty určite nájdeme niekoľko.
Úloha na tento mesiac: Prehodnotíme si náš týždenný, resp. denný čas a nájdeme si príležitosť založiť nový rodinný rituál… A obrníme sa odhodlanosťou.
