Sedem slov o milosrdenstve

TEXT Štefan Kónya, FOTO od falco z Pixabay

Prijatie

K tomuto slovu by som ešte pridal podnázov „Otvorené dvere a časová neobmedzenosť” Prečo? Lebo som veľa uvažoval nad Božím milosrdenstvom, ktoré nie je nijako časovo obmedzené ak treba niekomu v núdzi alebo pocestnému poslúžiť. Niekedy ľudia sú takí, že pomôžu len vtedy pokiaľ majú stránkové dni a hodiny a potom sú dvere zatvorene! Nemôžeme Božie milosrdenstvo uväzniť časovým obmedzením. Možno niektorí povedia: pomohol by som ti, ale čas mi to už nedovoľuje… prepáč teraz sa ponáhľam na autobus a pod. Ježiš taký nebol. On vždy každému poslúžil dokonca aj v sobotu uzdravil človeka hoci (Lk 13,10-17) to v tej dobe nebolo dovolené. Každý človek túži byť prijatý najmä vtedy, ak prosí o pomoc, o odpustenie, alebo ak je v núdzi. Prijať človeka znamená prijať Krista.

Súcit

Pán Ježiš mal súcit čo znamená aj ľútosť s ľuďmi, ktorí prichádzali za ním a mnohých aj uzdravil (Mt 15,29-31). Ježišov súcit môžeme vidieť pri prvom a druhom rozmnožení chleba: „Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste” (Mt 14,13-20; 15,32). V Lukášovom evanjeliu máme dve podobenstvá, kde sa spomína ľútosť. „No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto” (Lk 10,33). Podobne aj milujúci Otec keď zazrel ako prichádza jeho márnotratný syn, bolo mu ho ľúto (Lk 15,20). Mať ľútosť alebo súcit s niekým znamená, že spolucítime s nim, že nás to bolí keď ho vidíme v utrpení a preto nás to núti podať pomocnú ruku. Byť milosrdným znamená mať súcit s človekom, ktorý je v núdzi, alebo nejakým iným spôsobom trpí.

Odpustenie

Pán Ježiš odpustil hriechy žene, ktorú pristihli pri cudzoložstve (Jn 8,1-11), kajúcemu zločincovi odpustil v poslednej chvíli života (Lk 23,39-43). V Podobenstve o márnotratnom synovi máme radostnú správu ako milujúci otec odpúšťa svojmu synovi a prijíma ho do svojho domu. Odpustenie je naozaj radostnou správou pretože Boh nám odpúšťa hriechy, lebo nás miluje. Keby nás Boh nemiloval, tak by nám ani neodpúšťal, ale to by potom bol nemilosrdný Boh. My však vieme, že Boh je láska (1Jn 4,16) a že nás nekonečne miluje. Pán Ježiš povedal: „Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy ” (Mt 6,15). Naučiť sa odpúšťať nie je ľahké, ale dá sa to. Prosme Pána Ježiša v modlitbe, ktorú nás naučil: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom ” (Mt 6,12).

Pomoc

Pomáhať blížnemu je naozaj pekné, ak to robíme s láskou. Možno sme zažili chvíle keď sme boli v núdzi alebo sa dostali do ťažkej nepríjemnej situácie. Rozmýšľali ste ako sa z toho dostať, alebo ste sa obrátili na svojho priateľa aby vám pomohol. Milosrdný človek okamžite rozmýšľa ako môže druhému pomôcť aj vtedy keď mu to pravidlá a príkazy nedovoľujú. Niečo podobné zažil milosrdný Samaritán, ktorý poskytol prvú pomoc zranenému človeku. Samaritán tiež riskoval, že sa možno poškvrní, alebo naňho zaútočia nejakí zbojníci, ale on ide k človeku a pomáha mu zo všetkých síl. V Liste Hebrejom máme povzbudenie k vzájomnej pomoci: „Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu” (Hebr 13,16).

Láskavé pochopenie

Mať láskavé pochopenie znamená, že chceme s láskou pochopiť človeka, ktorého zas druhí nechcú pochopiť. Milosrdný človek sa snaží s láskou chápať tých, ktorí sú nepochopení, odsunutí, vylúčení z priateľstva. Možno príde za vami niekto, kto hľadá pochopenie, aby sa mohol zdôveriť s tým čo ho trápi, aby ho mohol niekto počúvať. Milosrdenstvo má láskavé pochopenie pre všetkých, najmä tých, ktorí sú znevažovaní, odsúdení, nepochopení, nerešpektovaní, nesympatickí a pod. Chápať znamená počúvať srdcom a ak sme pri rozhovore pochopili človeka snažíme sa mu pomôcť.

Počúvanie

Počúvanie je veľmi dôležité ak chceme druhému dobre porozumieť. Napr. študenti musia dobre počúvať na prednáške učiteľa, aby dobre pochopili poznatky, ktoré sa učia. Dvaja priatelia sa radi spolu rozprávajú a to si vyžaduje trpezlivé počúvanie. Ak mám niekoho rád, tak ho aj rád počúvam. Pekným príkladom je nám evanjeliový úryvok o Márii a Marte ako ich Ježiš navštívil (Lk 10,38-42). Mária si sadla Ježišovi k nohám a počúvala jeho slovo. Maria bola skutočné počúvajúcou ženou, ona svoje srdce otvorila Ježišovi. Treba mať otvorené srdce na počúvanie a vytvoriť v sebe priestor pre druhých. Milosrdný človek sa snaží počúvať druhých, najmä ich potreby keď sú v núdzi, alebo v ťažkej situácii. Milosrdenstvo si nikdy nezatvára uši pred biedou človeka.

Záujem o druhých

Božia láska myslí na druhých, ma záujem o všetkých dobrých i zlých. Božia láska nikdy nikoho nevylučuje zo spoločenstva Cirkvi. Všetci sme bratia a sestry v Kristovi a navzájom sa potrebujeme. Pekným príkladom je naša nebeská matka Panna Mária, o ktorej pekne píše Jozef Šelinga v knihe Najvzácnejší dar: „Panna Mária sa zaujíma o potreby nás všetkých. Napriek tomu, že nevie, čo ju čaká, súhlasí s tým, čo jej oznamuje anjel (Lk 1,26-38). Lebo myslí na nebeského Otca a zaujíma sa o ľudí. Napriek tomu, že čaká dieťa, ide pomáhať príbuznej Alžbete (Lk 1,39-45), lebo sa zaujíma o svoju tetu a jej potreby. Napriek tomu, že cesta z Betlehema do Egypta je nebezpečná, neváha ísť (Mt 2,13-15), lebo myslí na život svojho dieťaťa – Ježiša. Napriek tomu, že jej syna odsúdili na smrť, ona zostala pri ňom v najťažších chvíľach (Jn 19,28-30), lebo ho miluje. Milovať znamená myslieť na druhých a zaujímať sa o nich.” Milosrdný človek sa zaujíma o všetkých ľudí, dobrých i zlých a dáva sa k dispozícii, ak je potrebné poslúžiť.