Nemecký vatikanista Andreas Englisch vo svojej knihe „Keď hovorí Boh, proroctvá a katolícka Cirkev“ opisuje svoje skúsenosti s pápežmi od roku 1995. Ako novinár ich sprevádzal na apoštolských cestách a videl zblízka, ako sa tvorili dejiny. V spomínanej knihe, okrem iného, krátko popisuje stretnutie sv. Jána Pavla II. s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom na letisku pri Lurdoch v roku 2004. Englisch nakoniec konštatuje: „Chirac sa nazdával, že Boh nie je dosť významný na to, aby ho spomenuli v preambule“ (ústavy Európskej únie). Nebudeme vyplakávať, ako sú všetci proti nám a nikto nám nerozumie. Zápasíme za Božie veci – nie za seba, za svoje teplé miesta na úradoch, ale za to, aby bol Boh oslávený uprostred nášho sveta, v ktorom žijeme spolu s inými.
Zápasíme za Božie veci, ale aj za človeka, za jeho dobro, časné aj večné, za jeho spásu
Zápasíme za Božie veci, ale aj za človeka, za jeho dobro, časné aj večné, za jeho spásu, aj keď on to tak vôbec nevníma – napríklad v otázke zákazu nedeľného predaja alebo interrupcií. Viacerí sa nazdávajú, že im berieme slobodu, ale je to ich vlastný koncept (predstava) slobody, nie Boží dar rozvoja a ľudskej dôstojnosti. Toto všetko musia mať na pamäti kresťania, ktorí vystupujú na verejnosti v spoločenských otázkach z pozície tvorcov zákonov a my všetci, ktorým záleží na tom, aby táto krajina smerovala po ceste spoločného dobra k Najvyššiemu Dobru – k Bohu. Toto by sme mali mať na pamäti my všetci ako spotrebitelia a konzumenti – či nás koronakríza čosi naučila a k akému normálu sa chceme vrátiť. Toto všetko by mali mať na pamäti naši novokňazi, ktorí vstupujú do Božej vinice. Kedysi boli obviňovaní komunistami z toho, že sú tmári a vatikánski špióni. Dnes to môžeme počúvať opäť – že sú nepriatelia pokroku, že sme zabudli, aký je letopočet. Ako sa bránil Ježiš pred Pilátom? „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ“ (Jn 18, 23)? To nie je prejav uplakanosti, ale bázne pred Bohom a spravodlivosti voči všetkým, aj voči názorovým oponentom. Boh je dosť významný na to, aby sa stal nielen súkromným rozptýlením a psychologickým uspokojením. Boh je dosť významný na to, aby sme podľa neho usporiadali životy našich rodín, aj celej krajiny. To je rešpekt pred niekým, kto vysoko presahuje naše horizonty myslenia.
