Úvod Rozhovor Vancouver mu prirástol k srdcu

Vancouver mu prirástol k srdcu

3059
0
Správca Slovenskej katolíckej misie vo Vancouveri - Pavol Gera

Kňaz Pavol Gera, ktorý si zo Slovenska odnášal skúsenosti s prácou s deťmi a mládežou, pôsobí od minulého roka v kanadskom Vancouveri. Podelil sa s nami o svoje dojmy zo severoamerického kontinentu.

Ako si sa ocitol zo Žiliny v Kanade?

Všetko sa to začalo v lete 2018 na Donovaloch. Bol som duchovný správca dvoch škôl v Žiline a s jed­nou partiou učiteľov som tam bol práve na duchovnej obnove. Viedol ju môj kamarát, kňaz Andrej, ktorý bol niekoľko mesiacov v Kanade.

V tom čase v Slovenskej farnosti vo Vancouveri práve nebol slovenský kňaz a hrozilo, že ani ďalší rok nebude. Oslovil ma a ponúkol mi to. Prijal som to a potom už išlo len o súhlas nášho otca biskupa a zmluva medzi Vancouverskou a Žilinskou diecézou bola na svete (úsmev).

Čím je Vancouver charakteristický? Spoločensky, kultúrne a cirkevne…

Vancouver je krásne mesto obklo­pené oceánom a horami. Hneď prvé týždne som sa do neho zamiloval… Treba povedať, že je to multikultúr­ne mesto, kde človek stretne ľudí rôznych národností, ktorí sa ale navzájom rešpektujú. Podobne je to aj s náboženstvami. Sú miesta, kde na jednej ulici je katolícky, budhistický či židovský chrám. Samozrejme, sú tu aj ďalšie sve­tové náboženstvá. Vancouver ako mesto žije predovšetkým športom. Kanada je známa ako „kolíska ho­keja“ a Vancouver nie je výnimkou. Hrá sa tu NHL, mesto má v každej mestskej časti niekoľko ľadových plôch, hokejom tu žijú deti, mlá­dež aj dospelí. Aktívne ako hráči či tréneri alebo pasívne ako diváci a fanúšikovia. Okrem toho je tu veľa futbalových ihrísk, samozrej­me veľký futbalový štadión, kde sa hrá americký aj klasický futbal a hrával sa aj basketbal (NBA), ale ten sa už presunul do USA. Mne sa podarilo byť na dvoch zápasoch NHL, bol to zážitok. Je tu aj krásne divadlo, aj tam som sa bol pozrieť, prvýkrát v živote som bol na balete na predvianočnom predstavení Luskáčik. Bolo to nádherné, a to som si nikdy nemyslel, že ja sa raz ocitnem na balete (úsmev). Jednotlivé cirkvi sa tu navzájom tiež veľmi rešpektujú a dokonca v niektorých prípadoch aj spolupra­cujú, hlavne keď ide o nejakú dobrú spoločnú vec a pomoc ľuďom či charitatívnu akciu. Treba povedať, že všetky sú odlúčené od štátu, aj naša Katolícka cirkev.

… POKRAČOVANIE ČLÁNKU NÁJDETE V TLAČENEJ VERZII ČASOPISU V KOSTOLOCH ŽILINSKEJ DIECÉZY.

Okrem iného sa dočítate:
– V čom spočíva jeho služba?
– Ako zvládali koronakrízu?
– V čom ho zámorská skúsenosť obohatila?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu