Priatelia, môj obľúbený autor C. S. Lewis vo svojej predstavivosti neosídlil peklo rohatými netvormi s netopierími krídlami a kopytami. Lewis si ho predstavil ako neprehľadný systém úradov policajného štátu, kde sa každý stará o vlastnú dôležitosť a kariéru a oddáva sa smrteľne dôležitým vášňam – závisti, udávaniu, vedomiu vlastnej nenahraditeľnosti a nenávisti. Ako povedal sám Lewis: „Žijeme v období manažérskeho riadenia a vo svete Úradov. Dnes sa najväčšie zlo neodohráva v špinavých hniezdach zločinu, ktoré tak majstrovsky popísal Dickens. Dokonca už ani v koncentračných táboroch a gulagoch – tam už vidíme len dôsledky. Zlo dnes plánujú, prikazujú (navrhujú, podporujú, schvaľujú a zapisujú) v čistých, vyhriatych a dobre osvetlených miestnostiach s kobercami tichí, dobre oblečení a nahladko oholení muži s dokonalou manikúrou, ktorí nepotrebujú zvyšovať hlas.“
Viedol raz debatu anjel s diablom. Anjel pozdravil: „Shalom, vieš ľudia raz uveria sami sebe, nájdu stratenú dôstojnosť a spoznajú silu Lásky.“ „Nie, nieee, nie,“ oponoval diabol, „keďže sa spoliehajú len na seba a vedu, ovládne ich egoizmus, koniec koncov, moderné technológie a médiá, tie ich tak dopletú, že na seba im neostane čas. Individualizmus, otupené svedomie a klamstvo spôsobí, že jeden druhému budú vlkom a do sveta vstúpi strach a smrť.“ Anjel sa pousmial, „ľudia to odhalia, otvoria dvere svojho srdca, kde stretnú Slovo (GS 16), rozlíšia Dobro od zla, začnú sa spájať a pomáhať si, veď sú stvorení na obraz Lásky. Láska nikdy nezanikne, nikdy.“ Diabol škrípal zubami a kričal: „Ukáž mi aspoň jedného! – Jedného, ktorý sa usmieva, verí v dobro, ľudskosť, nebojí sa, je spravodlivý a úprimne ľúbi.“ Anjel pokojne a láskavo povedal: „Číta tieto riadky!“
Vám, ktorí čítate tieto riadky, na príhovor sv. Jozefa žehnám na ceste pokánia.
TEXT ANTON DUNÍK
