Východné cirkvi používajú pre svätého výraz prepodobnyj – podobný Bohu a podobný Kristovi. Každý svätý sa niečím podobá na Boha a na Krista. Niekto v obetavosti, niekto v láskavosti a milosrdenstve, niekto v dlhých modlitbách, iný vo vzťahu k Ježišovej Matke… Okrem podobnosti je tu však aj stav nepodobnosti.
Pápež Benedikt XVI. pri návšteve Francúzska v roku 2008 okrem iného povedal: „Sv. Augustín pri opise svojho vnútra pred obrátením hovorí o človeku, ktorý je stvorený na Boží obraz a opustil Boha, že upadá do zóny nepodobnosti, do oddialenia sa od Boha, kde ho už neodzrkadľuje a kde nielenže prestáva byť podobný Bohu, ale aj sebe samému, pravému ľudskému bytiu.“ A tak vyvstáva jasná otázka: Čo zrkadlí môj život? Ukazuje Krista alebo iba slabosti a krehkosti? Mám aspoň záujem, aby môj život ukazoval na Ježiša alebo sa naivne otváram čomukoľvek, len nie Bohu? Viem pomenovať všetky tie zóny (ne)podobnosti? Nikdy nebudem jeho duplikát, každý z nás je originálny, ale aspoň nejaká podobnosť by v nás mohla/mala byť. Som Božie dielo. V čom sa chcem podobať svojmu Tvorcovi? Druhý vatikánsky koncil hovorí: „Pán je cieľom ľudských dejín, ohniskom, v ktorom sa sústreďujú túžby histórie a civilizácie, stredobodom ľudstva, potechou všetkých sŕdc a splnením ich túžob“ (GS 45). Avšak „nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Bohu,“ ako hovorí sv. Augustín. Sme nespokojní so všeličím. So stavom spoločnosti, s vývojom po Novembri ́89, so stavom diaľnic, so stavom v Cirkvi… Nikdy nebudeme dostatočne spokojní, lebo tempo a intenzita vývoja v spoločnosti (alebo v Cirkvi) nepôjde podľa nás, podľa našich predstáv. Ale o to viac chceme byť zakorenení v Kristovi, v jeho evanjeliu, aby sme boli svetlom a soľou. Naučili sme sa búrať a kritizovať – to bolo a je potrebné. Musíme sa však naučiť aj budovať, spoloč- ne hľadať a konštruktívne navrhovať riešenia. Preto naša diecéza spustila projektovú súťaž, lebo v našich farnostiach a komunitách je dosť potenciálu, len ho chceme vybudiť a s odvahou vykročiť. Cirkev chce byť nielen blikajúcim statickým majákom, ale pochodňou, ktorá je dynamicky prítomná všade tam, kde je treba.
TEXT: ZDENO PUPÍK
